Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Vezmem si to k srdcu, preto budem očakávať. Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť.“ Žalospevy 3:21-23

Je ľahké byť zamestnaný sám sebou. Kresťan nikdy nemôže byť sám so sebou úplne spokojný. Stále spoznáva, že je v ňom starý človek so všetkým zlom, pripravený dolapiť kresťana v jeho slabosti.

Nikdy sa z toho nedostanem? Môžem počítať s Božou milosťou a s milosrdenstvom aj keď som taký, aký som? Je možné, aby Boh použil niekoho takého, ako som ja?

Všetky tieto otázky sú spôsobené Svätým Duchom. Sú výsledkom pôsobenia Božieho Ducha pri odhaľovaní pravdy o nás.

Avšak človek je v pokušení, aby bol zaujatý sám sebou. Tomu sa musíme vyhnúť. Pretože sebectvo je koreňom všetkého zla.

Ale keď zisťujeme svoju úbohosť, musíme vykonať niečo úplne iné. Musíme používať to, čo nám dal Boh a povedať: „Vezmem si to k srdcu, preto budem očakávať.“
Božie milosrdenstvo je našou záchranou. To je naša nádej.

Milosrdenstvo, to je v Písme úžasné slovo. Znamená to, že Boh s nami nekoná podľa toho, ako si zaslúžime, ale naopak, dáva nám to, čo si nezaslúžime.
Boh s nami koná na základe srdca, ktoré nás miluje, takže odníma súd a trest tým, že sa sám stal človekom a trpel za naše hriechy svojou krvou. S týmto milosrdenstvom môžeme počítať a dôverovať Mu!

Musíme si povedať: „Hospodinove skutky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí.“ (Žalosp 3:22)

Božie milosrdenstvo netrvá len počas života, ale skrze celú večnosť!

Kto verí v Neho, nebude odsúdený!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.