„Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a hľa – všetko to je márnosť a honba za vetrom.“ (Kaz 1:14)
Po svojom márnom hľadaní zmyslu života Šalamún dospel k záveru: „Márnosť nad márnosti… Márnosť nad márnosti – hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom?“ (Kaz 1:2-3)
Slovo márnosť, ktoré Šalamún použil, neznamenalo to isté, čo pre nás znamená dnes. Keď myslíme na márnivosť, myslíme na ľudí, ktorí nikdy nestretli zrkadlo, ktoré by sa im nepáčilo. Ale márnosť, o ktorej hovoril Šalamún, by sa dala rovnako dobre preložiť ako „prázdnota“, „zbytočnosť“, „bezvýznamnosť“ alebo „ničota“. Šalamún hovoril: „Na tejto zemi nie je nič, čo by nás úplne uspokojilo: žiadna vec, žiadne potešenie ani žiaden vzťah.“
Je to ako jazda na stacionárnom bicykli. Na malej obrazovke videa vidíš, že ideš do kopca, takže sa ti o niečo ťažšie šliape do pedálov. Potom ideš z kopca a je to o niečo ľahšie. V skutočnosti si sa však nepohol ani o centimeter. Roztočil si pedále bez toho, aby si sa niekam pohol. To je myšlienka, ktorú vyjadroval Šalamún. Opisoval život bez Boha.
Zamyslel si sa niekedy nad tým, prečo majú superbohatí alebo superslávni ľudia často problémy s návykovými látkami alebo iné problémy? Domnievam sa, že je to preto, že môžu robiť to, o čom ostatní len snívajú. Dosiahnu určitú vec, a potom sa presunú k ďalšej veci. Zažijú ďalší úspech, a potom sa presunú k niečomu inému. Nedokážu si udržať tú vysokú úroveň, na ktorej boli, a tak sa obrátia k ďalšej veci.
Dalo by sa povedať, že Šalamún vyskúšal všetko a uvedomil si, že to všetko nemá význam. Hovoril si: „Som skúsený profesionál. Viem, o čom tu hovorím. Ak vynecháš Boha, tvoj život bude prázdny, bezvýznamný a márny.“