„Preto ja tak bežím, nie ako na neisto.“ (1K 9:26)
Kresťanský život nie je len beh, ktorý musíme dobre odbehnúť; je to aj beh, ktorý musíme dokončiť. Nestojí to za to, ak roky vedieme a potom na konci odpadneme.
Apoštol Pavol napísal: „Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! . . . Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“ (1K 9:24, 26-27)
Hoci bežíme, aby sme zvíťazili, nesmieme medzi sebou súťažiť. Boh dáva každému z nás vlastnú dráhu, smer, ktorým sa máme uberať. Bežíme preto, aby sme dali to najlepšie, čo máme, tomu, ktorý dal to najlepšie za nás.
Pavol povedal: „Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ (F 3:13-14)
Pavol nám tu podáva obraz bežca, ktorý je možno v poslednom kole pretekov. S cieľom na dohľad a s napätím každého svalu je športovec odhodlaný prekročiť cieľovú čiaru.
Bohužiaľ, v Biblii nájdeme jeden príbeh za druhým o ľuďoch, ktorí mali obrovský potenciál, začali dobre, ale skončili nešťastne. Nedovoľ, aby sa to stalo aj tebe. Ak potrebuješ korigovať svoj smer, urob to hneď. Nášho Pána Boha nasledujme úplne.