„Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej.“ Skutky apoštolov 20:24
Ako možno dospieť k záveru, že človeku život nestojí za reč? Túto otázku si kladie veľa kresťanov, ktorí neustále bojujú sami so sebou. Vedia, že si o sebe veľa myslia a túžia po živote, kde nie sú neustále centrom svojho vlastného sveta myšlienok.
Božie slovo pomáha tomu, kto v takej situácii uviazol.
Pavol žil mnoho rokov ako farizej a bol zahľadený do seba. Záležalo mu len na jeho zbožnosti, horlivosti a službe. Upadol do otrockého života. Keď sa snažil slúžiť Bohu, hnalo ho to stále hlbšie a hlbšie do hriechu. Stal sa z neho násilník a vrah.
Keď bol Pavol spasený, Ježiš sa mu stal všetkým. Už nebolo nič, čo by mal robiť alebo si zaslúžiť. Bol bohatý vo viere v svojho Spasiteľa. Keby len beh dokonal a vieru zachoval. Máš len jeden cieľ — byť spasený. Je porovnateľný so závodom na bežeckej dráhe. Pre nás všetkých platí, že musíme vytrvať, inak nedosiahneme cieľ.
Ako Božie dieťa zo skúseností vieš, čo ti môže pomôcť, aby si dosiahol cieľ. Ak často používaš Božie slovo, ožíva pred tebou neviditeľný duchovný svet. Uvedomuješ si, že všetko na zemi je neisté. Pripomína ti, aký krátky môže byť ľudský život. Máš pred očami bohatstvo a hojnosť milosti a vidíš, že záleží len na nebi.
Božie slovo zároveň hovorí, že Hospodin ti dal úlohu. Z pohľadu iných ľudí môže byť malá a nevýrazná, ale splň ju! Účty nebudeš skladať iným ľuďom.
Ak prijmeš Boží cieľ a úlohu do svojho života, všetko ostatné sa stane druhoradým. Väzby so svetom sa uvoľnia, keď si pevnejšie zviazaný s nebom. Považuješ svoj život za nič, len nech môžeš dokončiť beh a splniť úlohu.