„Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť.“ (L 15:22-24)
Biblia rozpráva príbeh o márnotratnom synovi, ktorý sa rozhodol odísť z domu. V podstate povedal: „Otec, idem odtiaľto preč. Idem von a budem si robiť, čo chcem. Len mi teraz daj môj podiel z dedičstva. Uvidíme sa neskôr.“
Potom vyšiel von a premárnil všetky svoje peniaze. Skončil v handrách a poflakoval sa s bandou svíň. Jedného dňa sa však spamätal a rozhodol sa vrátiť do otcovho domu.
Za povšimnutie stojí, že všetko, čo márnotratný syn hľadal vo svete, našiel v otcovom dome. Súdiac podľa jeho konania, chcel mať pekné šaty. Chcel si užívať skvelé jedlo. A chcel sa zabávať.
Keď sa však vrátil domov, jeho otec povedal sluhom: „Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.“ (L 15:22-24)
Rovnako môžeme vo vzťahu s Bohom nájsť všetko, čo potrebujeme. Problém je v tom, že nevenujeme dostatok času tomu, aby sme videli, kto je Ježiš. Keď vidíme, kto je Ježiš, vidíme, čo je svet. Ale ak sa pozeráme len na tento svet a netrávime dosť času s Pánom, máme zmenšený pohľad na Boha a povýšený pohľad na tento svet. Malo by to byť naopak.
Samozrejme, môžeš zistiť jednoduchým alebo ťažkým spôsobom, že to, čo hovorí Boh, je pravda. Môžeme svoj život premárniť alebo môžeme žiť svoj život pre Pána a radostne dokončiť preteky života.