Ak riešime time management, tak toto môže byť kľúčová otázka, ktorá nás privedie k tomu, aby sme sa zamerali na naozaj podstatné veci.
Predstav si, že máš pred sebou posledný rok života. Akým spôsobom využiješ tento rok? Čo je to najdôležitejšie, čo určite chceš urobiť? 
S takýmto postojom sa plánuje úplne ináč. Keď máš toto v hlave, potom veľmi ľahko rozsúdiš, či je daná vec dôležitá, alebo vôbec. 
Vďaka tejto otázke zistíš veľa aj o sebe. Čo je pre teba skutočne dôležité, aké sú tvoje hodnoty? Je to rodina? Je to kariéra? Sú to zážitky? Majetok? Úspech? Chceš po sebe niečo zanechať? Čo to je? Čo to má byť? Ako si pripravený na smrť? Vieš čo bude potom? Vzal si do úvahy, že to nemusí byť definitívny koniec, ale len začiatok niečoho oveľa väčšieho? (Ak v tom nemáš jasno, kľudne mi napíš.)

Predpokladám, že keď pokračuješ čítať, tak ti je všetko jasné. 
Teraz je čas konať. 
Nenechaj to len tak. Urob rázne kroky. Priprav si akčný plán. (Môžeš sa riadiť predchádzajúcimi blogmi o time managemente – prvý, druhý, tretí.)
Ja som si v tomto bode uvedomil jeden kľúčový princíp. Musím sa zo všetkých síl snažiť ľudí okolo seba učiť samostatnosti. 

Nechápte ma zle, ale okolo mňa vidím kopec ľudí, ktorí sú ako malé deti, ktoré treba kŕmiť. Deti, ktoré sa nevedia postarať sami o seba, či už ide o duchovnú stravu alebo aj o normálne jedlo. 
Určite máte okolo seba ľudí, ktorí sú viac či menej závislí od vás. Ak máte pred sebou posledný rok, vašim najvyšším záujmom nebude snažiť sa ich k sebe pripútať viac (čo je veľmi lákavé a dodáva vám to pocit hodnoty a dôležitosti) ale budete sa zo všetkých síl ich naučiť samostatnosti. Preto, lebo to po vašom odchode môže byť pre nich otázka života a smrti.