Drsný začiatok roka. Viem. Ale akosi nad tým nedokážem prestať rozmýšľať. V našom spoločenstve je cirkevný príspevok 8€ na osobu na rok. Ak si zrátam, že je to cca. 2800 ľudí, a že okrem toho sa ešte vyzbiera niečo na milodaroch, vychádza to v priemere cca. 20€ za rok na osobu. 

Ak rátam priemernú rodinu na 4 členov (2 deti a 2 dospelí) je to 80€ za rok.

Dajme tomu, že priemerne takáto rodina zaplatí za telefón 20€ mesačne. To je 240€ za rok. Teda – mobilnému operátorovi dáme v priemere 3x viac peňazí ako vlastnému spoločenstvu. Pre niekoho minimálne zaujímavé zistenie. 

A prečo nad tým rozmýšľam? 

Lebo si myslím, že dávať je podstata viery v Pána Ježiša. Boh svojho syna DAL… 

Nemali by sme dávať s väčšou radosťou? S väčšou štedrosťou?

Prečo sa to deje? 

V starej zmluve dávali Izraelci desiatky. Ak je priemerná mzda v našom okrese 600€, potom by to bolo 120€ mesačne a 2400€ ročne na jednu rodinu (alebo 600€ na člena)

Obľúbená výhovorka #1: Desiatky sú starozmluvný princíp. My sme už deti Novej zmluvy. 

Ale ako hovorí Randy Alcorn 

„vyžadoval by Boh od najchudobnejšieho Izraelitu menej, ako od Kráľovského kňažstva, Jeho svätého ľudu?“

[1.Pt 2:9]

Obľúbená výhovorka #2: Peniaze v našom spoločenstve sa nevyužívajú efektívne a správne – myslím, že ich dokážem použiť lepšie (dám ich nejakej misii atď.)

Nedôveruješ svojmu spoločenstvu so svojimi peniazmi, ale dôveruješ mu so svojím duchovným životom (keďže to je miesto, kde duchovne rastieš a si vyučovaný?) Alebo – ak máš deti – dôveruješ svojmu spoločenstvu natoľko, aby vychovávalo tvoje deti, ale nie až natoľko, aby si mu dával peniaze? Na čom ti záleží viac? 

Myslím, že je čas na zmenu. Skúste nad tým premýšľať.