Poviem vám tajomstvo:

1. Majú dobrú kávu.
No a o tom je kaviareň. Má mať dobrú kávu, nie sa len starať o to ako vyzerá, ako čo najviac zarobiť.
No a o tom je cirkev. Má mať evanjelium. Jasné, čisté, zrozumiteľné evanjelium. Nie len pekné priestory, vidinu vyšších zbierok.
Načo by komu bola cirkev, ktorá sa pozerá viac na seba ako na evanjelium a stratených okolo? Načo je komu kaviareň keď nemá dobrú kávu?
Len ju zatvoriť.

2. Majú čistý kávovar.
Minule som cestoval na konferenciu pre pracovníkov s mládežou a do auta sme vzali dievča, ktoré pracuje v kaviarni. Vysvetľovala ako spraviť dobrú kávu. Jednou z podstatných vecí je, aby sa kávovar pravidelne čistil, aby nebol zanesený a špinavý. Inak, aj keď do neho vložíte zrnká najvyššej kvality výsledok nestojí za nič.

Nie je toto o nás? Ak sa neočisťujeme, ak neodstráňujeme hriech, sebectvo, pretvárku z našich životov, aj to najvzácnejšie evanjelium napáchne a nikto ho nebude chcieť. Môžeme debatovať, hľadať cesty pre oživenie cirkvi, pripravovať aktivity, ale keď sme osobne v pretvárke, v pýche, v hriechu nič z toho nebude. Ľudia špinavých rúk nemôžu umiesiť čisté cesto.

3. Majú skvelú vôňu.
Keď vstúpim do kaviarne upúta ma vôňa. Tá ma láka, aby som kávu ochutnal. Ak niekto vstúpi medzi kresťanov, musia zavoňať dobré vzťahy, pravda, láska, prijatie. Vtedy chce ochutnať… Inak sa len obráti a ide preč. Je veľa takýchto „obrátených“ ľudí. Biblia hovorí, že sme vôňou Kristovou.

Po takejto cirkvi túžim…
Po cirkvi, ktorá má dobrú kávu, čisté kávovary, a krásne to tam vonia…