Pozastavil som sa pri tom, že Pavol, aj keď je tak veľkým apoštolom a koná veľké dielo, predsa nemá okolo seba veľa ľudí, ktorým by zveril dôležité úlohy.
Keď chce poslať do Filipis niekoho, kto by ľuďom vo Filipis poslúžil, a kto by mu o nich priniesol správu, posiela Timotea.

Prekvapilo ma, že hovorí: „Veď nemám nikoho iného, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa staral o vás, lebo všetci ostatní hľadajú len svoje a nie, čo je Krista Ježiša.“

Mňa by to dosť trápilo. A Pavla to určite muselo trápiť.
Ale Pavol sa nikdy nevzdal!

A nezľavnil ani zo svojich požiadaviek a predstáv. Nepovedal si, OK, ked nie je nikto poriadny, tak pošlem hocikoho a úloha bude splnená.
Nie. Posiela Timotea, kvalitného človeka, brata, ktorému dôveruje. Lebo ide o dôležitú vec.
A o tom to je. Božie kráľovstvo je dôležitá vec. Ak budujeme Božie kráľovstvo nemôžme vyslať len tak hocikoho.

Rozmýšľal som tiež nad tým, či by nás poveril Pavol dôležitou úlohou.
Ale ak slúžime, ak sme aktívnymi kresťanmi preto, lebo nám to prinesie peniaze, alebo nás ostatní pochvália, alebo si tým upokojíme svedomie, tak Pavol by nás nikam neposlal.
Ak viac ako Božie kráľovstvo riešime auto v akom sa budeme voziť, dom v ktorom budeme bývať, plat aký budeme dostávať, výhody, ktoré budeme mať, nikdy z nás nič nebude.

Pavol by takých ľudí do Filipis neposlal.
Lebo v skutočnosti rastu Božieho kráľovstva veľmi nepomôžu.
Druhým ľuďom čisto neposlúžia.