„… ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.“ Micheáš 7:8
Dnes sa o trápení duší veľa nehovorí. To však neznamená, že sa kresťania netrápia. Satan, svet a naša prirodzenosť neustále bojujú proti novému životu viery. Tento boj často spôsobuje v živote kresťana tmu.
Vtedy sa zdá, že duchovný svet je zvláštne vzdialený. Je to, ako keby Božie slovo už viac neprenikalo do srdca. Predtým si sa dokázal tešiť zo svojho spasenia a teraz tvoju myseľ naplnila čudne ponurá ľahostajnosť. Môžeš sa prichytiť pri myšlienke, či by nebolo lepšie celé to vzdať.
Ak takto premýšľaš, si v tme pochybností. Uprostred otupenosti si nešťastný. Túžiš, aby tvoj duchovný život opäť ožil. Prosil si Boha, aby zasiahol, ale myslíš si, že to neurobil. Pýtaš sa: „Prečo?“
Jedným z dôvodov by mohlo byť, že ťa Boh chce naučiť chápať hore uvedený text. „Ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.“
Celým srdcom túžime po pomoci, aby sme mohli vyjsť z tmy. Niektorí z nás možno vymenujú situácie v živote, kedy nás Boh viedol von do otvorenej krajiny. Ale Boh tak nekoná vždy; často chce niečo iné.
Micheáš to mohol zažiť. Bola tma, ale Hospodin zažal sviecu. Namiesto toho, aby ho vyviedol z tmy, Pán mu otvoril oči pre svetlo, ktoré už rozsvietil.
Toto je nádherná realita pre Božie deti: Hospodin oživil svetlo Slova, ktoré svieti bez ohľadu na to, aká je vo svete tma.
Hospodin ti chce svojím dobrým Duchom otvoriť oči, aby si videl, že aj keď sa všetko ostatné otrasie, Božie slovo stojí pevne.
Hospodin ti vložil toto Slovo do ruky. Patrí ti. Nikdy neprinášaš Božiemu srdcu viac radosti, ako keď sa v hlbokej duševnej tiesni spoliehaš na to, čo je napísané. Možno nič necítiš, ale tvoje ruky zachytili svetlo života a ty sa ho pevne držíš. Vtedy ožíva nádej. Hospodin ťa vedie von z temnoty.