„Má vari Hospodin takú záľubu v zápaloch a zábitkoch ako v poslušnosti voči hlasu Hospodina? Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.“
(1S 15:22)
V Starom zákone nachádzame príbeh kráľa Saula, ktorého Boh odmietol pre jeho ustavičnú neposlušnosť. Boh mu prikázal, aby išiel do boja a úplne zničil svojich nepriateľov spolu s ich dobytkom. Ale po porážke svojich nepriateľov na bojisku Saul uvidel niekoľko oviec a dobytok a rozhodol sa, že si ich nechá pre seba.
Keď mu potom prorok Samuel vyšiel v ústrety, Saul proroka pozdravil a povedal: „Ty si požehnaný Hospodinov: splnil som príkaz Hospodinov.“ (1S 15:13)
Samuel odpovedal: „Čo je to za bľakot oviec, ktorý mi dolieha do uší, a ručanie dobytka, ktoré počujem?“ (verš 14)
Saul mu vlastne povedal: „Vďaka, že si ma na to upozornil. Tie som zachoval pre Pána. Idem ich obetovať Bohu.“
Samuel odvetil: „Má vari Hospodin takú záľubu v zápaloch a zábitkoch ako v poslušnosti voči hlasu Hospodina? Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.“ (1S 15:22)
Samuel tým chcel povedať, že Boh chce predovšetkým Saulovu poslušnosť. Naše uctievanie, chvála, dávanie a služba sú fajn, ale na prvom mieste je poslušnosť.
Povedzme, napríklad, že manžel je svojej žene neverný a ona to zistí. Ide von a kúpi jej pekný darček. Potom je opäť neverný, a tak jej kúpi nové auto. Jeho žena však povie: „Ty si nepochopil podstatu veci. Ja nechcem všetky tieto darčeky. Chcem tvoju vernosť viac než čokoľvek iné. Veci nemôžu nahradiť to, na čom naozaj záleží.“
Vzťah s Bohom, priateľstvo s Bohom si vyžaduje aktívnu poslušnosť. Je to viac, než nerobiť zlé veci. Je to aj robenie dobrých vecí, ktoré sa Bohu páčia.