Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej.“ Žalospevy 3:27-29

Čas mladosti je najviac ospevovaným časom v živote človeka. Často je predstavovaný ako zlatý a harmonický, keď sa človeku zdá život pekný.

Pravda je však taká, že čas mladosti je ťažký a cíti to tak väčšina mladých. Pre mnohých ľudí je to čas bojov a zmätku. Mnoho mladých sa vtedy pozerá na budúcnosť rôzne, len nie s nádejou.

Jedna vec je však istá: keď Boh chce spraviť niečo z človeka, kladie na neho v jeho mladosti bremeno.

Sú to úplne rozličné bremená a sprevádzajú ich rozličné veci. Ale majú spoločné to, že sú ťažké a robia budúcnosť temnou a bez nádeje!

Vtedy ide len o jednu vec! Chceš vložiť svoju dôveru v Pána a v Jeho spasenie? Chceš počítať s Pánom Ježišom uprostred všetkého, čo vyzerá beznádejne?

Vtedy Pán hovorí: Je pre teba dobré niesť ťažkosti v tvojej mladosti!

Neskôr v živote zažiješ, že je to pravda. Skrze ťažké a nemožné situácie, v ktorých sa nachádzaš, si v Božej škole. Učíš sa, čo sa nedá naučiť inak, len tak, že počítaš s Pánom Ježišom, keď sa všetko zdá temné a beznádejné.

Vtedy musíš zaťať zuby a povedať: Možno je ešte nádej. Lebo vpravde, nádej je! „Lebo Pán nezavrhne naveky; ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske.“ (Žalosp 3:31-32)

„Lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských.“ (Žalosp 3:33)

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.