Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

“…modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.” Evanjelium podľa Matúša 6:6

Pán Ježiš hovorí, že keď vojdeme do svojej komôrky, stretneme tam nášho nebeského Otca.

Ten, kto ide do ústrania, aby sa rozprával s Bohom, nekoná tak nikdy zbytočne. Boh nie je ďaleko, On je práve tam, kde Ho hľadáme. “Blízky je Hospodin všetkým, ktorí Ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde.” (Ž 145:18)

Keď sa ideš modliť, stále na to pamätaj. Musíš dôverovať Božiemu Slovu a nie vlastným pocitom. Môže sa stať, že tvoje pocity protestujú a zdá sa ti úplne nevhodné modliť sa. Ale keď ideš do ústrania, aby si stretol Boha a modlil sa k Nemu, môžeš si byť istý, že On je tam. Keď sa modlíš, hovor s Ním otvorene a úprimne. Nazvi svoj hriech pravým menom. Niečo to síce stojí, ale oplatí sa hovoriť otvorene a povedať pravdu takú, aká je. Povedz: klamal som, kradol som, spravil som veľa iných nesprávnych vecí, som nečistý a zlý, plný seba vyvyšovania a pokrytectva, nikto mi nemôže dôverovať, atď. Budeš zhrozený sám zo seba a objavíš, že si oveľa horší, než si si myslel. Ale takáto tvoja modlitba je v nebi veľmi dobre prijatá.

Kresťania, ktorí žijú blízko Boha, vedia najlepšie, akí sú. Majú o sebe nízku mienku, a preto sú tak blízko primknutí k Pánovi Ježišovi.

Tí, ktorí takto rozprávajú o sebe pred Bohom, nachádzajú veľkú odvahu položiť všetky veci v modlitbe pred Neho. Dostávajú predivnú istotu, že ich Boh počuje a ich modlitby sú Ním prijaté.

Taká modlitba nie je bez následkov. Náš Otec, ktorý je v skrytosti, nám odplatí.

Na kresťanovi je vidno, či je často vo svojej komôrke. A je viditeľné aj to, keď tam nechodí.