Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Všetko je mi dovolené, ale nie je všetko prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničomu nedám ovládnuť! Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje.“ Prvý list apoštola Pavla Korintským 6:12 a 10:23

Tu je reč o kresťanskej slobode. Tak, ako je človek slobodný od zákona vo svojom vzťahu k Bohu, je tiež slobodný vo svojom každodennom živote. Kresťan nie je podriadený pravidlám o jedle, pití, sabate, novomesiaci a iným pravidlám a rozhodnutiam, ktorým boli podriadení Židia.

Kresťan má právo byť prirodzeným a ľudským vo svojom každodennom živote.

Ale to neznamená slobodu k hriechu! Prirodzenému človekovi nie je daná žiadna sloboda. Je rozdiel medzi pravým ľudským a hriešnym. Preto si žiaden kresťan nemôže dovoliť žiť slobodne podľa hriešnych žiadostí.

Ale sú aj iné hranice našej slobody. Nebudem robiť to, čo viem, že je neužitočné. Človek by sa mal chrániť všetkého, čo môže uškodiť jeho telu a duši.

Musíme si tiež dávať pozor, aby sme neboli na pohoršenie iným ľuďom. Nesmieme používať našu slobodu tak, že povedie iných, aby konali proti svojmu svedomiu. Božie Slovo hovorí: „Nepriveď svojím pokrmom do zahynutia toho, za ktorého Kristus umrel.“ (R 14:15)

Nesmiem používať svoju slobodu ani tak, že sa dostanem do nejakého otroctva. Je nebezpečné nechať nad sebou nejakú moc. Vtedy už človek nie je slobodný, ale je otrokom. Vtedy žije človek naozaj v hriechu.

Napokon sa musím vyhnúť všetkému, čo mi prekáža, aby som bol budovaný Božím Slovom.

Kde sa nachádza hranica kresťanskej slobody, to najlepšie zistíme vtedy, keď položíme nasledujúcu otázku: Spomalí alebo prekazí to, pred čím teraz stojím, konanie Božieho Slova a Božieho Ducha v mojom srdci?

Ak je takéto nebezpečenstvo možné, našiel si hranicu tvojej kresťanskej slobody.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.