„Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred nebeským Bohom.“ Neh 1:4
Plakal si niekedy nad niečím? Plakal si niekedy nad stavom národa alebo tvojich blízkych, ktorí sa Bohu obrátili chrbtom? Plakal si niekedy nad vlastným duchovným stavom?
Keď Nehemiáš počul o zborených hradbách Jeruzalema, plakal. Aj sa modlil: „Ach, Hospodine, nebeský Bože, Bože veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť tým, ktorí Ťa milujú a zachovávajú Tvoje príkazy. Nech Tvoje ucho pozoruje a Tvoje oči nech sú otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú teraz dňom i nocou prednášam pred Tebou za Tvojich služobníkov Izraelcov, vyznávajúc hriechy Izraelcov, ktoré sme páchali proti Tebe; ja i dom môjho otca sme hrešili.“ (Neh 1:5-6)
Všimni si, že používa slová ja, môj a my. Keď sa v Písme pozeráme na Nehemiášov život, nečítame o žiadnom povšimnutiahodnom hriechu. A predsa hovorí: „Ja som zhrešil. Ja som za to zodpovedný.“
Prorok Izaiáš napísal o bytí v Božej prítomnosti: „V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. … Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči.“ (Iz 6:1,5)
Voľne parafrázované: „Človeče, ja som taký ,lúzer‘! Musím si dávať pozor na to, čo hovorím. Boh je taký veľký a ja taký hriešny.“ Izaiáš svoj stav ľutoval. A toto zažil aj Nehemiáš.
Je ľahké ukázať prstom na kohokoľvek iného a vyhlásiť, že on je problém. Ale zastavíme sa niekedy a uvedomíme si, že problémom môžeme byť my?