„Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky.“ (Ž 90:2)
Zamysleli ste sa niekedy nad kolapsom času, prípadne časom ako takým? Od dní Pána Ježiša Krista až po približne rok 1830 človek nedokázal cestovať rýchlejšie než kôň. V roku 1960 sa človek dostal do vesmíru a cestoval rýchlosťou 28 000 km/h. Ako ďaleko sme sa dostali za tak krátky čas! Niekedy keď čítam noviny, sa mi však zdá, že sa snažíme kontrolovať vesmírnu dobu morálkou a duchovným vybavením konského záprahu. Pozrite sa, technológia samotná nemá žiadnu morálku. Ale bez morálnych obmedzení sa človek zničí vojensky, devastáciou životného prostredia alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Iba Boh dokáže dať človeku morálne obmedzenia a duchovnú silu. Zatiaľčo sa náš svet trasie a rozpadá, potrebujeme si uvedomiť, že jedno sa nikdy nezmení. Náš Boh je rovnaký dnes ako bol aj pred desiatimi miliónmi rokov a bude rovnaký aj o desať miliónov rokov. My sme ako lúčne kobylky. Zjavíme sa a trochu si na zemi poskáčeme a zmizneme.
Modlitba dňa
Všemohúci Bože, poznanie toho, že si nemenný mi dáva v desivo meniacom sa svete pokoj.