„Jeho zradca dal im znamenie a povedal: Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte!“ Evanjelium podľa Matúša 26:48
Prečo musel Judáš Iškariotský označiť Ježiša a zradiť Ho bozkom? Tí, čo prišli Ježiša zatknúť, by Ho nespoznali? Veď na náboženských maľbách vždy vieme, ktorý je Ježiš. Zvyčajne má svätožiaru. A často, keď Ho vidíme zobrazovaného vo filmoch, býva pekný, niekedy aj výrazne.
Ja si ale myslím, že Ježišov telesný výzor bol celkom obyčajný. To bol asi jeden z dôvodov, prečo Ho Judáš musel označiť. Judáš povedal: „Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte!“ (Mt 26:48)
Jánovo evanjelium nám poskytuje jedinečné podrobnosti toho, čo sa stalo v Getsemanskej záhrade, keď Judáš, poverení rímski vojaci a chrámová stráž prišli zatknúť Ježiša.
Ježiš vyšiel a povedal: „Koho hľadáte?“
„Ježiša Nazaretského.“
Ježiš odpovedal: „Ja som!“ (J 18:4-6)
V tomto okamihu, hovorí Biblia, všetci padli na zem. Dokážeš si predstaviť tú scénu? Popadali na jeden na druhého, meče a oštepy lietali, pochodne vo vzduchu. Bol to ten istý Boh, ktorý povedal Mojžišovi z horiaceho kra: „Som, ktorý Som.“ A ten istý Boh, ktorý povedal: „Nech je svetlo,“ a bolo svetlo.
Ježiš vtedy mohol povedať: „Ja som a vy ste boli. Zbohom!“ A stalo by sa. Mohol jediným slovíčkom odpísať existenciu ich všetkých. Mohol z neba dolu zavolať anjelov, tí by Ho s radosťou prišli oslobodiť.
To má pripomínať, že Ježiš nešiel na kríž na Kalváriu ako bezmocná obeť, ale ako víťaz, ktorý má okolnosti úplne pod kontrolou. On svoj život za nás položil úmyselne.