Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme Otca Abraháma.“ Evanjelium podľa Matúša 3:8–9

Toto povedal Ján Krstiteľ náboženským autoritám ľudu. Prišli k jeho krstu, ale nie preto, aby činili pokánie. Keď k nim došla zvesť o pokání a obrátení, odpovedali: „Veď máme Otca Abraháma.“ Chceli tým povedať, že sú Božím ľudom, že patria Bohu a sú zahrnutí do zmluvy, ktorú uzavrel Boh s Abrahámom. Tvrdili, že patria Bohu, tak prečo by mali činiť pokánie?

Rovnako je to aj dnes. Keď znie zvesť o pokání, mnohí ľudia odpovedajú: Veď sme kresťania, chodíme do kostola, sme pokrstení, pravidelne sa zúčastňujeme rôznych stretnutí. To je ten náš spôsob, ktorým hovoríme to isté, čo hovorili farizeji a saduceji, keď povedali: „Veď máme Otca Abraháma.“

Nikto nie je ďalej od Boha, ako práve takíto ľudia.

Božie Slovo sem prichádza a hovorí: „Vydávajte teda ovocie hodné pokánia.“

Ak si obrátený, prejavuje sa to v tvojom živote. Vtedy nekráčaš po ceste, po ktorej kráča väčšina. Vtedy nesúhlasíš s myšlienkami, ktoré vyjadruje väčšina ľudí.

Ak činíš pokánie, opúšťaš svoju vlastnú cestu a opúšťaš svoje vlastné myšlienky.

Vtedy máš inú myseľ, než má väčšina ľudí. Ovocie tvojho pokánia je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť. (G 5:22) Vtedy sa dištancuješ od skutkov tela, od každej nečistoty, od všetkého, čo sa týka bežných svetských zábav a radovánok, od všetkého, čo stavia do centra seba. Pretože o tomto Božie Slovo hovorí: „O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho.“

„Po ovocí poznáte ich,“ hovorí Pán Ježiš.

Aké ovocie prinášaš ty?