Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Pre svoje meno, Hospodine, odpusť mi moju vinu, lebo je veľká.“ Žalm 25:11

V tomto žalme sa modlí veľmi bohabojný muž.

Začína slovami: „Ku Tebe, Hospodine, pozdvihujem svoju dušu, Bože môj, v Teba dúfam.“

Takéto slová vyjadrujú vieru a dôveru v Boha. Kresťan by ich mal používať ako osobnú modlitbu, v ktorej leží celé jeho srdce.

Okrem iného tento žalm vyjadruje vyznanie hriechov. Opakuje sa to v ňom najmenej trikrát. Ukazuje to, aké je pre bohabojného človeka prirodzené obracať sa neustále na Pána so svojím hriechom a prosiť o odpustenie.

V modlitbe, ktorú máme pred sebou, žalmista nazýva svoj hriech vinou. Hovorí, že konal zle, a že jeho život je nepodarený. Vyznáva, že jeho vina je veľká.

Kto sa pozerá na svoj život, stráca vieru v seba. Nenachádza žiadny dôvod, prečo by ho mal Boh vypočuť a taktiež nenachádza nič, prečo by mu Pán mal odpustiť jeho vinu.

Ale aj tak má človek niečo, na čo sa môže pred Bohom odvolávať. Je to Božie meno.

„Pre svoje meno, Hospodine, odpusť mi vinu, lebo je veľká.“ – hovorí.

Keď takto voláme, konáme podľa práva, ktoré nám dal sám Pán. Boh hovorí, že máme právo chváliť sa Jeho menom.

To isté hovorí Nová zmluva o mene Pána Ježiša Krista. „O Ňom svedčia proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho.“ (Sk 10,43)

Nie vďaka nášmu úsiliu, ale vďaka Ježišovi Kristovi máme právo na odpustenie hriechov.

Používajme toto právo!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.