„Ajhľa, všetko som to videl na vlastné oči, počul som na vlastné uši a pochopil som to.“ Job 13:1
V priebehu rokov som znovu a znovu kázal niektoré pravdy. Hovoril som niektoré vtipy príliš často. Vravel som ľuďom veci, o ktorých som presvedčený, že sú pravdivé, i keď som nie všetky sám zažil, pretože v ktoromkoľvek bode nášho života máme len obmedzenú kapacitu toho, čo vieme a čím sme prešli. Ale v tomto období života zisťujem, že mnoho z toho, čo som iným kázal, teraz prežívam na vlastnej koži. A je nádherné uvedomiť si, že všetko, čo som vravel, je pravda.
Je naozaj jednoduché povedať niekomu, kto prišiel o prácu: „Len dôveruj Pánovi, priateľu, a On sa postará.“ Je naozaj jednoduché povedať chorému: „Len sa modli a Pán ťa uzdraví alebo ti pomôže prekonať túto krízu. Použije to na svoju slávu.“ Je skutočne jednoduché povedať človeku, ktorý stratil milovaného: „Znovu sa stretnete v nebi a Pán bude s vami.“
Ale čo keď sa to stane tebe? Z ničoho nič sa prichytíš pri myšlienkach: „Dobre, vravieval som to, ale je to pravda?“ Môžem vám z vlastnej skúsenosti povedať, že je to všetko pravda. Preto to ďalej kážem.
Jób povedal: „Ajhľa, všetko som to videl na vlastné oči, počul som na vlastné uši a pochopil som to.“ (Job 14:1) Hovoril: „Povedal som to, ale teraz som to videl. Teraz to viem. Teraz to zažívam.“
To je to, čo sa často udeje uprostred búrky. Pán k nám príde tak, ako sme Ho nikdy predtým nepoznali.