„I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst.“ (1S 2:27-36)
Chceš, aby boli zlé veci tohto sveta napravené? V tomto texte sa v 28. verši učíme, že úlohou kňazov bolo: 1) „vystupovať k oltáru“ – mali prichádzať pred Boha v mene ľudu, aby sa za neho prihovárali a prosili; 2) „zapaľovať kadidlo“ – čo bola náboženská povinnosť a rituál, ktorým si ctili Boha (3M 16:13) a 3) „nosili efód“ – to označovalo kňazov ako tých, ktorí radili ľuďom múdrosťou od Boha. V 29. verši vidíme, že Éliho synovia, ktorí boli v tej dobe kňazmi – práve tí, ktorí sa mali starať o ľudí – v skutočnosti „tučneli“ neoprávnene z práce druhých. Nielenže to bola nespravodlivosť, ale práve tí, ktorí sa mali starať o druhých, im v skutočnosti škodili. Ako Boh napraví túto neprávosť?
Často si kladieme túto otázku, keď sa pozrieme na naše vlastné životy a životy ľudí okolo nás. Ako Boh napraví to, čo je vo svete zlé? Stáva sa to traumatizujúcou otázkou, keď si uvedomíme, že aj my sme vinní z toho, že ubližujeme iným. Práve ľudia, o ktorých vieme, že by sme ich mali milovať a slúžiť im, sú často obeťami nášho sebeckého sústredenia na naše vlastné záujmy a priority.
Čítame, že Boh vidí túto nespravodlivosť a že ju musí zastaviť (v. 30-31), ako aj uplatniť spravodlivé dôsledky pre tých, ktorí pochybili (v. 34). Potrebujeme, aby bolo zlo zastavené, ale taktiež potrebujeme niekoho, kto príde pred Boha a bude prosiť za nás, pretože aj my sme sa previnili. Kto to bude? 35. verš hovorí: „Ustanovím si však verného kňaza… môjho navždy pomazaného“ (preklad z ang.). Hebrejské slovo pre „verný“ taktiež znamená „trvalý“, čiže jeho kňazstvo potrvá naveky, ale skutočnosť, že je „môj navždy pomazaný“ znamená v tomto kontexte môj „kráľ“. Kto je zároveň verný a trvalý kňaz, ktorý je zároveň aj večným kráľom? Iba jedna osoba v dejinách to mohla byť – Ježiš.
Modlitba
Pane Ježiši, trvalý veľkňaz a kráľ, ty si otvoril pre nás cestu, aby sme k tebe mohli pristupovať, aj keď sme často vinní v našich myšlienkach, slovách a skutkoch. Daj nám svoju milosť, ktorá obnovuje, zachováva, vedie, ochraňuje a zásobuje našu nádej. V Kristovom mene. Amen.