Zamyslenia

„Tu povedal Ježiš: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidia, a aby oslepli, ktorí vidia. Počuli to farizeji, ktorí boli s Ním, a povedali Mu: Či sme aj my slepí? Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech; vy však hovoríte: Vidíme. A tak váš hriech zostáva.“ (J 9:39-41)

Toto sa týka všetkých darov, ktoré môže človek mať. Tí, ktorí si o sebe myslia, že sú učení, nie sú pred Bohom učení. A tí, ktorí toto nevedia, budú na tom pred Božím súdom veľmi zle, ako hovorí sv. Pavol Filipským (2:6-8)… Všimnite si, milí priatelia Krista, aké výnimočné sú tieto verše sv. Pavla. Všetci si máme byť rovní. Lebo Pavol nehovorí, že Kristus bol len obyčajný človek, ale že to bol muž, v ktorom bola Božia podoba – teda moc, česť, spravodlivosť, múdrosť, láskavosť, čistota; On nikdy neurobil nič zlé a oplýval všetkými cnosťami aj podľa ľudskej prirodzenosti; chcel byť ako my, a nie ako Boh; On nebol ako Lucifer, ktorý si chcel prisvojiť Boží obraz; nebol ako pyšní, ktorí sa dívajú na svojich blížnych až tak zhora, že ich temer nerozoznávajú, sú len ako kobylky. Toto Kristus neurobil. Zložil Božiu podobu a bol v podobe človeka v hriešnom tele, hoci On sám nikdy nezhrešil, ani nebol schopný hrešiť. Preto sa stal bláznom, terčom výsmechu a pohŕdania pre všetkých ľudí; niesol nešťastie nás všetkých a poznal všetky druhy našej biedy. A urobil to, aby sme Ho slobodne nasledovali. Toto všetko vyjadruje: Ak v sebe nájdeš Božiu podobu, znamená to, že máš nejaký dar, ako sme povedali predtým, nestaň sa pyšným, ale padni na zem a pevne ver, že si ten najmenší na celom svete. A ak máš vojsť do neba, toto sa musí stať, nie je dôležité či dobrovoľne, či nedobrovoľne. Takže Kristove skutky sú slová. Preto má pravdu ten, kto hovorí: „Tí, ktorí nevidia skrytú Božiu svätosť, sú slepí;“ a preto je slepý muž z tejto kapitoly evanjelia len obrazom tej druhej slepoty, ktorá je v duši. Augustín vysvetľuje, prečo je toto všetko napísané a ako k tomu došlo: Je to kvôli Adamovmu pádu. Diabol mu povedal: „otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo“ (1M 3:5). Och, ten zlosyn, ničomník a zradca! Vidíte, ako ich chce viesť do Božej podoby, keď hovorí: „otvoria sa vám oči,“ čo znamená, že oni oslepnú. Pred touto udalosťou boli ich oči zavreté, ale po páde ich majú otvorené. Z toho vyplýva, že človek má dva páry očí, svoje a Božie. Nepochybne, oba páry, vnútorné i vonkajšie, sú Božie oči – v skutočnosti aj všetky naše údy a všetko, čo je v nás, sú Božie nástroje a prostriedky, a nie naše, ak im vládne Boh. Ale sú naše, ak nás Boh opustí. To je oko, ktoré pácha priestupok. To oko si máme vylúpiť a, ako vraví Kristus, zahodiť. To je aj dôvod, prečo sa radšej pozeráme na veci, ktoré sú krásne, čisté a pekne vytvarované ako zlato a striebro; preto máme mladú dievčinu Meggi a malého Janka radšej ako starenu či starého Jana. A toto je pasca, ktorá klame naše zmysly, ako sa píše o Adamovi v Genesis. Takto máme otvorené oči, čo znamená, že sme úplne oslepli, takže, ako už bolo povedané, považujeme vzhľad za dobro, zatiaľ čo biedu, znetvorenie atď. za zlo. Toto nás naučil diabol – a také sú aj jeho oči.

St. Louis ed., 12:1307-1309.

Martin Luther