Zamyslenia

„Keď chodil popri Galilejskom mori, uzrel dvoch bratov. Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťali sieť do mora, lebo boli rybári, a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí!“ Evanjelium podľa Matúša 4:18–19

Dozvedáme sa tu o tom, ako sa Peter a Ondrej stali učeníkmi. V ďalších veršoch sa dozvedáme to isté o synoch Zebedeových – o Jakubovi a Jánovi.

Keď ich Pán Ježiš povolával, nebol pre nich vôbec neznámy. Už s Ním chodili ako Jeho učeníci. Začalo sa to vtedy, keď Ján Krstiteľ označil Pána Ježiša za Baránka Božieho, a tak prišli k viere v Pána Ježiša ako v svojho Spasiteľa. Odvtedy boli stále spolu s Ním. Najprv išli do Galiley a boli spolu na svadbe v Káne. Neskôr sa vrátili naspäť do Judska a podieľali sa na činnosti Jána Krstiteľa v Ajnone blízko Salimu. Ježišovi učeníci – ale nie Pán Ježiš – tiež krstili krstom, ktorým krstil Ján. (J 3:22–4,3) Potom odišli naspäť do Galiley. A cestou mal Pán Ježiš rozhovor so ženou Samaritánkou.

Ale ani jeden z Ježišových učeníkov doposiaľ neopustil svoje pozemské zamestnanie. Viac či menej ním boli ešte stále zaujatí. Ale keď bol Krstiteľ uvrhnutý do väzenia a Pán Ježiš sa presťahoval do Kafarnaumu, aby začal verejne pôsobiť, prišiel čas, aby povolal svojich učeníkov za apoštolov. Teraz museli opustiť svoje pozemské zamestnanie, svojich rodičov a všetko, čo mali. Uskutočnilo sa to, o čom Peter neskôr hovorí: „Ajhľa, my sme všetko opustili, a nasledovali sme Ťa“. (Mt 19:27) Odteraz mali byť učeníci v určitom zmysle Ježišovými spolupracovníkmi. Mali byť tým, čo dnes nazývame ’pracovník na plný úväzok v Božom kráľovstve’. Pán Ježiš nepovoláva nikoho k takémuto pôsobeniu, kým v Neho neverí ako v Spasiteľa! Povolanie k tomu, aby bol človek kazateľom, misionárom, farárom, alebo človekom na inej pozícii v práci na Božej vinici, neprichádza k nikomu inému, len k tým, ktorí sa obrátili k Pánovi Ježišovi a vo svojom živote ukazujú, že žijú s Ním!