„Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33)
História ponúka množstvo príbehov hrdinov viery. Jedným z nich bol aj Polykarp, oddaný kresťan, ktorý žil v čase Rímskej ríše. Cézari si mysleli, že sú bohovia, a preto chceli, aby ich ľudia oslavovali ako bohov. Aj prísahy, ktorými ľudia v tom čase prisahali, v podstate vyhlasovali, že cézar je boh a pán. A hoci to cézarov tešilo, pre kresťanov v danom období to bola veľká dilema, pretože ich Pánom bol Ježiš Kristus.
Jedným z takýchto kresťanov bol aj Polykarp, ktorého zatkli a priviedli do amfiteátra. Rímsky prokonzul mu dal na výber: „Buď potupíš meno Krista a prinesieš obeť cézarovi, alebo zomrieš.“
Polykarp odpovedal: „Osemdesiatšesť rokov Mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa teraz mohol rúhať Kráľovi, ktorý ma zachránil?“
Vzali ho teda na hranicu, aby ho upálili, no keď vojak zapálil oheň, plamene mali tvar oblúka a nedotkli sa tela Polykarpa, ktorý chválil Boha. Prebodli ho teda dýkou a jeho krv uhasila oheň.
„Aká tragédia!“ hovoríme si. Ja však nad týmto príbehom vôbec neuvažujem ako nad tragédiou. Každý raz musí zomrieť. Tragédiou by bolo, keby Polykarp zaprel Boha. Tak veľmi sa sústredíme na prítomnosť, na to, čo sa deje tu a teraz, že zabúdame na večnosť.
Možno práve prechádzaš ohňom, nejakou náročnou situáciou. Chcem Ti len pripomenúť, že ak si kresťan, Ježiš Kristus je s Tebou. Nestrácaj nádej. Možno sa Ti zdá, že svetlo na konci tunela je v nedohľadne, ale neboj sa. On je s Tebou a všetkým Ťa prevedie.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast