„Lebo takto hovorí Hospodin mocností: Len malú chvíľu ešte, a ja zatrasiem nebom a zemou, i morom a suchou zemou. Zatrasiem i všetkými národmi, a prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Hospodin mocností. Moje je striebro, moje je zlato – znie výrok Hospodina mocností. Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako minulá – hovorí Hospodin mocností – a na tomto mieste spôsobím pokoj – znie výrok Hospodina mocností.“ (Ag 2:6-9)
Kniha Aggeus bola napísaná tým, ktorí sa vrátili z Babylona, aby znova vybudovali zničený Boží chrám. Bolo to povzbudenie a výzva pre obnovu uprostred trosiek, pre nádej napriek spustošeniu a pre vieru aj v časoch ťažkostí a sklamania.
V šiestom až deviatom verši Aggeus hovoril o dobe, keď sa svet zatrasie ako nikdy predtým. Je iróniou, že to malo byť útechou pre ľudí, ktorí stáli uprostred sutín! Aj keď sa to na prvý pohľad zdá ťažko pochopiteľné, pisateľ Listu Židom našiel útechu v otrase tohto sveta, „aby zostalo, čo sa nemôže otriasť. Preto buďme vďační a prijímajme neotrasiteľné kráľovstvo.“ (Žid 12:27-28)
V centre Aggeovho prehlásenia, že celé stvorenstvo (v. 6) a všetky národy (v. 7) budú otrasené, existuje prísľub, že „prídu skvosty všetkých národov“. „Skvosty“ je hebrejské slovo, ktoré môže fungovať ako jednotné alebo množné číslo. Inými slovami, nielen že prídu poklady národov do Božieho domu ako hold, ale bude taktiež Jeden, pravý poklad, ktorý naplní dom a bude cennejší ako všetko bohatstvo sveta. Podľa Aggea iba keď sa svet zatrasie, uvidíme, čo zostane stáť a ktoré poklady pretrvajú.
Keď sa náš svet trasie, si otrasený spolu s ním, alebo si napriek tomu neotrasiteľný? Keď ťa sklamú poklady tvojho srdca, zlyhá tvoje srdce, alebo sa drží pokladu všetkých národov?
Modlitba
Otče, pomôž mi držať sa Tvojho neotrasiteľného kráľovstva, keď sa môj svet trasie, pamätať, že Ježiš Kristus zažil zemetrasenie kríža, aby som ja bol stály a pamätať, že hoci poklady sveta môžu zlyhať, Ty si pokladom všetkých národov. V Kristovom mene. Amen.