„Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho.“ (Ez 22:30)
Každý kresťan je povolaný slúžiť Bohu − nielen kazatelia, misionári či evanjelisti. List Rímskym v 12 kapitole 4-5 vraví: „Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi, jednotlivo sme si však navzájom údmi.“
Všetci sme súčasťou jedného tela Kristovho a každý jeden z nás vykonáva inú prácu. Pretože v Kristovi sme všetci jedno telo, navzájom si patríme a potrebujeme sa. A každému jednému z nás dal Boh určité schopnosti, aby niečo robil dobre.
Boh hľadá ľudí, ktorí tieto schopnosti budú využívať na Jeho slávu. V 22. kapitole knihy Ezechiel Boh hovorí: „Keď som hľadal aspoň jedného muža spomedzi nich schopného vystavať múr a postaviť sa do trhliny pred moju tvár za krajinu, aby nebola zničená, nenašiel som ho.“
„Keď som hľadal aspoň jedného muža…“ Zamysli sa nad tým. Boh hľadá. Práve teraz Boh hľadá niekoho, koho si použije − muža, ženu, chlapca či dievča. Hľadá niekoho, kto sa prihlási a povie: „Tu som. Pošli mňa.“
Možnože nie si kazateľ, no kazateľnicu máš. Kazateľnica je miesto, na ktorom stojíš. Kazateľnica predstavuje príležitosť. Kazateľnica je tvoja sféra vplyvu bez ohľadu na to, kde sa nachádzaš. Ak pripravuješ burgre, máš kazateľnicu. Kazateľnicu máš, či si riaditeľom veľkej spoločnosti, alebo vykonávaš akúkoľvek inú prácu.
Boh sa pýta: „Kto chce, aby som ho použil?“
Zodvihneš ruku a povieš: „Ja chcem“? Boh si ťa použije, ak mu na to dáš priestor.