„Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“ (1Tes 5:18)
Istý nemocničný kaplán si viedol záznam o 2 000 pacientoch, ktorí boli zjavne blízko smrti a preukazovali znaky pokánia. Zaznamenal, že z tých, ktorí boli napokon uzdravení, len u dvoch vnímal niečo, čo považoval za zreteľné zmeny v ich duchovných životoch.
Inými slovami, keď si ľudia mysleli, že zomierajú, chceli Božiu pomoc. Akonáhle však boli uzdravení, na Boha zabudli. Naďalej žili spôsobom, akým sami žiť chceli.
Boha žiadame o pomoc veľmi často, no keď ju poskytne, nijako mu za to nepoďakujeme. Čo by si si myslel o človeku, ktorý by ťa ustavične žiadal o prostriedky a láskavosti, a nikdy by si nenašiel čas, aby ti poďakoval? (Vlastne, myslím si, že takí ľudia existujú, voláme ich deti.)
Ďakuje sa ľahko, keď ide všetko podľa plánu. My však môžeme ďakovať aj v ťažkých časoch. Zamysli sa na Dávidom a jeho prekrásnymi žalmami, ktoré napísal. Jeden z mojich obľúbených je Žalm 63: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.“ (v.3-4)
Mohli by sme si myslieť, že Dávid napísal tieto verše, keď si užíval prekrásny slnečný deň. V skutočnosti napísal Žalm 63, keď bol v exile na pustatine a utekal pred svojím synom Absolónom, ktorý chcel zaujať jeho trón. Uprostred svojho utrpenia a osobnej bolesti napísal: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú…“
Boha môžeme chváliť v dobrých časoch, ale môžeme Ho chváliť aj v časoch zlých. Dávaš mu chválu, ktorú si zaslúži?
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast