„Ty si však mňa nasledoval v učení a správaní, v úmysloch a vernosti, v zhovievavosti, láske a trpezlivosti“ (2Tim 3:10).
Jeden z najväčších komplimentov, ktorý môže neveriaci veriacemu dať, je, ak povie nasledovné slová: „Čo je to s tebou, že si taký iný? Máš v sebe pokoj a radosť.“
Rovnako to otvára dvere pre rozhovor. Ak chceš očariť ľudí Kristom, potrebuješ byť očarujúci. Veriaci majú byť tí, ktorí stavajú mosty. Kresťan niekedy semienko seje, inokedy polieva a občas žne, čo iní zasadili a polievali.
Nikdy sa nesnaž žať semienko, ktoré nie je na žatvu pripravené. Nenechaj si však ujsť príležitosť žatvy, keď je jej čas. Potrebuješ sa modliť o múdrosť, aby si vedel rozlišovať, kedy je čas sejby a kedy žatvy. Kedy je čas byť svedkom, zalievaním semienka a kedy je čas žať, čo bolo zasiate.
Zjednodušene je učeníctvo vedenie iných ku Kristovi, duchovné budovanie a následne to isté dookola. V podstate to znamená evanjelizovať, učeníkovať, stabilizovať a opakovať. Avšak niekde na pol ceste sme akoby oddelili evanjelizáciu od učeníctva. Napriek tomu idú ruka v ruke.
Sme povolaní ľudí ku Kristovi nielen pozývať, ale aj brať si novoveriacich pod svoje krídla a pomôcť im dostať sa na svoje duchovné nohy. Bolo by to, ako by sme porodili dieťa a potom by sme tomu maličkému novorodeniatku dali nejaké plienky a povedali mu: „V poriadku, Boh ťa žehnaj. Tam vonku ťa čaká drsný svet, ale veľa šťastia.“ Nie, malé bábätká potrebujú byť vyživované a milované. A rovnako aj noví veriaci potrebujú byť vyživovaní a milovaní.
Noví veriaci potrebujú takisto príklad. Potrebujú vidieť, ako kresťan vyzerá. Potrebujú vidieť, čo kresťan robí. Niektoré veci sa naučia, iné pochytia. Noví veriaci potrebujú vidieť kresťana, ako si ty.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast