„… A všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ List Rímskym 14:23
Zastavil si sa niekedy nad týmto slovom? Má v tvojom živote také miesto, že všetko, čo nepochádza z viery, posudzuješ ako hriech?
Uvedomil si si, že všetko, čo pramení v ľudských silách, nesie so sebou prekliatie? Podľa tvojho názoru sa ti to môže zdať zbožné a správne. A možno ti ani na myseľ nepríde, že Boh to vidí inak.
Dokážeme robiť vo svojom živote veľa vecí pre seba i pre iných, ale Bohu to neprináša slávu. Pozerá sa na to ako na uctievanie našej vlastnej práce. V podstate to oslavuje len nás samých. Hospodin to neuznáva. Podľa Jeho názoru je to hriech.
Musíš byť opatrný, aby si si nevybral cestu, ktorá bude tvoja, a nie Hospodinova. Musíš sa pred Ním utíšiť. Ak to neurobíš, nič v tvojom živote nebude pochádzať z viery.
„Hospodin má spoločenstvo s tými, ktorí sa Ho boja, a svoju zmluvu poznať im dáva,“ hovorí Dávid (Žalm 25:14). On to zažil. Jeho minulosť hovorí aj o skutkoch, ktoré nepramenili z jeho blízkeho spoločenstva s Hospodinom. Keď chcel zmerať Božie požehnanie sčítaním Jeho ľudu, privolal kliatbu na seba aj celý Izrael.
Boh skúma aj tvoje srdce. Vždy sa pýta na motív tvojich činov. Žiadnu službu z tvojej vlastnej tvorby nepožehná. Podľa Jeho názoru je to hriech.
Luther sa to naučil z trpkej skúsenosti. Jeho zbožnosť mnícha bola v podstate hriechom. Ak ideme vlastnou cestou, vždy je to hriech.
Preto ťa Ježiš aj dnes volá do blízkeho životného vzťahu s Ním. Chce ťa viesť. Chce ti radiť. Robí to, keď k tebe obracia svoj zrak. Preto máš pred Ním pokľaknúť. Nie si ničím. Všetky tvoje myšlienky a tvoje pokusy zlyhajú. Ježiš však slepých vedie nepoznanou cestou. V tvojej bezmocnosti je On silný. Ak vložíš svoju ruku do Jeho, povedie ťa cestou viery a prospešnej poslušnosti.