„Vtedy uverili Ninivčania Bohu, vyhlásili pôst od najväčšieho až po najmenšieho a obliekli sa do vrecoviny.“ (Jon 3:5)
Keď premýšľame o Jonášovom príbehu, máme tendenciu zamerať sa na veľrybu. Kniha Jonáš však nie je o veľrybe alebo o „veľkej rybe“, ako ju označuje Biblia. O tvorovi, ktorý proroka pohltil, sa píše len v dvoch veršoch. Zvyšok knihy je príbehom o obrovskom prebudení, ktoré nastalo vďaka úsiliu jedného človeka.
Boh povolal Jonáša, aby kázal v Ninive, hlavnom meste Asýrie, v ktorom žilo asi 300 000 ľudí.
Jonáš však nechcel ísť kázať Ninivčanom. Boh teda poslal veľký vietor, ktorý spôsobil silnú búrku, a potom Jonáša nakoniec prehltla veľryba. Konečný Jonášov príbeh je však o veľkom Bohu, ktorý stratenému mestu, akým bolo Ninive, prejavil veľkú lásku a ponúkol mu svoje odpustenie.
Ak nám toto uniká, potom nám uniká celá pointa tohto príbehu.
Boh obrátil 300 000 ľudí prostredníctvom kázania jedného človeka. Na to, aby sa zmenili ďalší ľudia, je však potrebný zmenený človek, a táto zmena sa začala u samotného Jonáša. V bruchu tej veľkej ryby Jonáš zažil osobné prebudenie. Oľutoval svoj hriech, znovu sa prihlásil k Pánovi a chcel robiť to, k čomu ho Pán povolal.
Potom veľryba otvorila ústa a vyvrhla Jonáša na pláž. Zaujímalo by ma, ako Jonáš vyzeral. Pravdepodobne páchol horšie ako ktokoľvek, koho Ninivčania cítili predtým.
Napriek tomu Jonáš doručil Božie posolstvo: „Ešte štyridsať dní, a Ninive bude vyvrátené!“ (Jon 3:4) Jonáš bol správnym mužom na správnom mieste v správnom čase.
Rovnako aj my chceme byť „Jonášmi“ v našom okolí, v našich rodinách a vo sférach nášho vplyvu. Ako dnes dovolíš Bohu, aby si ťa použil?
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast