Opäť sme sa raz stretli s chalanmi. Niekto chodí na pivo, no my sme sa radšej vyvalili do gaučov. Bavili sme sa o všeličom. Ešte stále čítame knihu Spiritual Leadership (Duchovné vedenie). Zas som dostal zásah.

Nikdy som si veci tak nespájal. Sebadisciplína je fakt dôležitá. Znie to tak fádne, suchársky, ale uvedomil som si, že sám obdivujem ľudí, ktorí sú disciplinovaní. Vedia sa ovládať. Majú jasné hranice.

Asi ich obdivujem preto, že ja sa až tak kontrolovať neviem. A nie je to len vtedy, keď predo mňa postavíte misku s arašidmi.

Sebadisciplína je silná charakterová vlastnosť. Na takého človeka sa môžem spoľahnúť, viem, že keď niečo povie, tak to platí.

Chcem byť tiež takým človekom.

Miro Tóth z Košíc raz, keď kázal, povedal niečo ako: „Nemám ja slúžiť telu, ale telo má slúžiť mne. Preto sa vždy sprchujem v studenej vode. Aby telo videlo, kto je tu pánom.“ Neviem, či to povedal presne takto, ale o to nejde.

Akokoľvek asketicky a sebatrýzniteľsky to znie – toto je sebadisciplína. Možno v nepodstatnej veci. Ale to, ako sa zachovám v maličkosti, má veľký vplyv na to, ako sa potom zachovám vo veľkej veci. Aj Dávid predtým, ako skolil Goliáša, musel začať s medveďom. (Ja asi začnem s niečím menším, predsa len, medveď?)

„Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania.“ 2.Tim 1:7

Duch Svätý je duchom nielen moci a lásky, ale aj duchom sebaovládania. Verím, že Ho v nás bude plno. Pretože bez sebaovládania môžeme mať akékoľvek plány, vízie, sny a predstavy, no nepodarí sa nám ich naplniť. Len čo príde prvá vážnejšia prekážka (a možno to bude len prekážka s názvom: vôľa začať ) skolí nás. Sebadisciplína Ducha Svätého však spôsobí, že neprestaneš, vytrváš, prekusneš a vydržíš až do konca.