{Dolná zem, Srbsko, misijný výlet 2011}

Náš Slavo to už opísal ako sme sa tam mali a s akým cieľom sme tam šli.Výborne sme sa mali. Mne je toto miesto blízke z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že naša rodina má z polovice svoje korene práve vo vojvodinskej Báčke v Kysáči. Moji starí rodičia prišli po II. sv.vojne odtiaľ ako slovenskí repatrianti a podľa jednej úradnej listiny z miestnej fary, ktorú si zo sebou vzali prastarí rodičia pri sťahovaní sa na Slovensko, ako sa v nej píše: ,,navracajú sa títo do pôvodnej vlasti predkov svojich“.

Bol pre mňa hlboký a veľký zážitok, nezabudnuteľný, keď som asi pred ôsmimi rokmi navštívil Kysáč po prvý krát. Veľa sme sa o ňom doma rozprávali, vedel som aj niektoré staré názvy ulíc…a túžil som sa sem niekedy dostať. Keď sa mi to už podarilo, pri jednej príležitosti, keď ma oslovili k príhovoru v jednom z tunajších cirkevných zborov, stala sa mi v úvode jedna pre mňa nepríjemná,asi zahanbujúca, no i nezvyčajná vec, zrazu som si spomenul na naše rozhovory spomienky na Kysáč u nás doma s mojou babkou a nezdržal som sa dojatia(nie plaču!). Odvtedy som tu mal možnosť byť ešte zopár krát.

Pamätám sa ako som pri mojom prvom príchode sem na ulici na ktorej som hľadal príbuzných už v diaľke videl pred domom postávať našu Andiku(teta,švagriná, inak moja prateta, manželka dedovho brata), ktorú som nevidel asi šestnásť rokov.

Krásna starena v miestnom kroji,široké sukne, čepiec so šatkou, vtedy krátko pred deväťdesiatkou dobrá, vzácna duša, ako sme si ju všetci na Slovensku pamätali. Keď som prišiel k nej sprvu ma skoro nepoznala, ale vzápätí pokračovalo vrúcne zvítanie. Ako z rozprávky, asi by sme to takto nezrežírovali. Zomrela v januári tohto roku. Táto prateta má(la) tri dcéry, ktoré sú už tiež okolo, alebo za sedemdesiatkou a svoju mamu v dobrosrdečnosti zrkadlia. Raz pri jednej inej návšteve tu, sme mohli byť u jednej z nich na obede aj s bratom Curtom Westmanom, ktorý vtedy s našim bratom riaditeľom slúžili na pozvanie v Kovačici a v Starej Pazove.

Sú tú ako je známe veľmi srdeční a štedrí ľudia. Nikomu z hostí neujde, že všade počujete mäkú peknú slovenčinu, citite sa ako na strednom Slovensku.

Kysáč je známy aj tým, že prof. Jozef Roháček, ako misijný pracovník Modrého kríža bol sem vyslaný zo Starej Turej a práve tu začal prekladať svoj preklad celej Biblie do nášho jazyka, z čoho bol potom prvý protestantský slovenský preklad z originálnych, pôvodných jazykov.

Niekoľko sestier (ale aj bratov) odtiaľto z Vojvodiny robí, alebo robilo aj náš biblický korešpondenčný kurz. Vždy sme sledovali pri týchto prácach úprimnosť a hlad po Božích veciach. Zväčša sa s nami aj listom sestry podelili, čo ako rozumejú, ale aj čo žijú, ako sa majú. Toto sme sledovali aj pri našej návšteve a tešili sme sa z toho. Bolo to milé spoločenstvo s našimi. Radi spomíname.