Už som tu v blogu spomínal že veľmi sľubne sa rozbehla misijná práca v banskobystrických väzniciach. Spomínal som jedného mladého človeka L, ktorý je na Kráľovej. Tento mladý muž prežil úprimné obrátenie k Pánovi, ktorý ho znovuzrodil mocou svojho Svätého Ducha.
Ovocie tejto podstatnej zmeny je zrejmé až doposiaľ a jeho svedectvo života má vplyv aj na ostatných, dokonca si zmenu všimol i tamojší personál. Treba dodať, že L nebol žiaden pokojný kľuďas, ktorému je vlastne jednoduché urobiť krok viery, lebo neurobil nič až tak závažné. L ako i sám hovoril bol už recidivista, teda navštívil väznice už viackrát. Ani jeho život nebol uhladený, ale plný zvrhlostí a hriechu. Od prvého stretnutia, ktoré sme mali ešte v Bystrici-meste bolo vidieť zaujatie Božím Slovom, zrejme i prístupom , ktorý ho oslovil. Bol hneď otvorený pre veci Božie. Treba to dať do toho súvisu s tým, čo som už spomenul, aký život žil a že doteraz ho Božie veci nezaujali natoľko, aby priniesli zmenu myslenia z dôsledkom pokánia.
Teraz však ten čas prišiel a na základe viacerých stretnutí a rozhovorov začal veciam rozumieť a sa im otvárať, až potom oznámil, už som sa rozhodol a modlil som sa k Pánovi Ježovi o prijatie. Viete zo skúseností viem/e, že takéto niečo sa nedeje pravidelne, automaticky, ale že Pán musí zasiahnuť mocou svojho Slova a Ducha, aby sa niečo pohlo. Často zvestujeme evanjelium podobne ako v tomto prípade a nič prevratné sa nedeje, alebo veľmi strohým krokom. Pri každom je Božie tempo iné. No tu pri L. prišiel práve ten pravý čas.
Uvažoval pri jednom z rozhovorov, že už má svoje roky a skutočne túži po zmene a inej kvalite života, ktorú sám zo seba nedokázal urobiť. Urobil ju Pán. Sami zo svojich vlastných skúseností viery poznáme, že nastúpenie tejto cesty za Pánom Ježišom, je síce krásna časť života,(snáď aj to potom :-)) ale nezaručuje to, že by nás obchádzali skúšky, problémy, pokušenia...ale už vieme, že nie sme sami a vieme za kým máme ísť keď zlyháme a že je možnosť prekonzultovať všetko s tým Najvernejším a Najdôvernejším. Je to samozrejme trochu závislé aj od toho, aký život s Pánom Ježišom žijeme, či vieme hneď po páde reagovať správne biblicky pokáním a utiekaním sa k Nemu v Jeho prítomnosti, alebo nám to neškrie svedomie a nepichá srdce a pokračujeme samovoľne ďalej, akoby nič. To je rozdiel.
Spomínam to preto, že i my sme mali rozhovor na túto tému, kde bola nejaká známka obavy, aby neprišlo niečo z toho, čo už bolo a nezvalcovalo to opäť a nestiahlo do blata. Vraj teraz je žiť kresťanstvo jednoduchšie ako vonku, keď prídu rôzne nástrahy, i keď i na tomto mieste je skutočné rozhodnutie a viera preskúšané, preverované dráždením, výsmechom nechápajúceho okolia, ktoré neraz pozná zmeneného, obráteného človeka inak a nechápe, nerozumie tomu, čoho je Pán tvorcom a preto je neraz nepriateľstvo, útoky. L. hovoril aj o tom, že po týchto zmenách si tu ešte výraznejšie všimol ľudskú zlobu aj v zlých návykoch, slovnej zásobe, charakterových vlastnostiach a i. V mnohom som bol taký aj ja vraví. L. je z v tej výhode, že je z tých, ktorí majú istú autoritu, možno aj na základe minulosti, čo je však dnes použiteľné. Možno je tu teda nejaký rešpekt z budúcnosti, chce to modlitby, prehlbovanie života viery, rast v Pánovi, postupný dosah zrelosti v Ňom, neustále pochopenie, či objavovanie lásky Pána Ježiša v úprimnom vzťahu s Ním. Rozumenie tomu, že už nik vernejší a bližší nepríde, už je tu. Iba bezbožný život Ho pošle preč. Nie je dôvod, aby sa to stalo.
Dnes je L aktívne zapojený aj pri našich stretnutiach-pobožnostiach, kde si podľa materiálov pripravuje aj témy, pre ktoré je tam okrem ostatného programu tiež miesto. Chystá, spisuje svoje svedectvo viery a keď príde čas, tak ho tu uverejníme. Myslite na neho prosíme na modlitbách i na ďalších v tejto oblasti misie.

 Dostávam sa konečne k písaniu sem- týchto riadkov po prvý krát v tomto roku k čomu som už dlhší čas vyzývaný mojimi kolegami a keďže nie som až tak moc na písanie, ťažšie sa mi rozbieha. Síce väčšinu týchto riadkov píšem od januára a boli veľa krát upravované, nakoniec podávam túto podobu.

Ani neviem ako a už sme sa dosť posunuli v novom pridanom roku. Pri krátkom pohľade dozadu, bol ten zanechaný rok okrem všetkého pekného asi aj jeden z najťažších. Prežil som ale aj ten rok vďaka Pánovi a Jeho blízkosti, milosti a vernosti, čo keď som pozornejšie sledoval, viem že si to nemám ako a za čo zaslúžiť. Ale i vďaka ľuďom, ktorých mám rád a ktorí boli pri mne a prejavovali mi svoju lásku zrkadliacu Krista. Zvlášť ohľadom na to, že mi chýba-la jedna ťažko nahraditeľná osoba, ktorá navždy odišla z mojej blízkosti v tejto pozemskej realite.

Bol to prvý rok bez nej.

Tento rok však už smelo frčí s milým požehnaním od Pána. Prvé tri januárové týždne som dostal z nášho EvS od Slava voľno, asi by sa to mohlo nazvať odpočinkové-zotavujúce(?), ktoré som strávil vo Veľkom Slavkove v semáckom centre v spoločnosti domácich Findrovcov, ktorí sa so mnou delili obedmi a ďalšou pohostinnosťou. Využil som tento čas na dokonalé stíšenie pred Pánom ,,zasypaný“dobrou literatúrou. Po Biblii, to boli užitočné knihy ako Výcvik zbožného muža, životopis evanjelistu Finneyho (zaujímavé dielko venujúce sa duchovnému prebudeniu), Život Dávida od Markuša, Dejiny kresťanstva od Hanesa, Kalvínove Inštitúcie, Symbolické knihy….atď. bolo toho dosť, ale tešil som sa všetkému a vďaka Pánovi i Slavovi za túto možnosť neobvyklého voľna, aké som ešte nemal a bolo veľmi fajn.

Po ceste do Slavkova som bol ešte v Banskej Bystrici u Ištvánovcov, kde teraz Marcel pôsobí ako kaplán v tamojšom zbore pri farárovi Koštialovi. Hneď ma ponúkol ,,využil“ aj k službe a poslúžil som slovom o misii v dvoch fíliách Nemce a Kynceľová. Boli tu pozorní poslucháči, čo ma príjemne potešilo, ako i to, že po skončení bohoslužieb na oboch miestach prišli za mnou niektorí s tým, že odoberajú náš Informačný list a boli aj na niektorej z našich misijných konferencií.

Po čase voľna som s novými silami opäť nastúpil do mojej doterajšej služby v našom EvS. Tento rok to už bude -je intenzívnejšie na oboch miestach čiže v Bratislave aj v Prešove. Vo februári sa znova rozbehla moja služba aj pre väznice v Košiciach, Šaci a Prešove a v marci tiež v Banskej Bystrici popri tom sme navštívili aj mladistvých v Sučanoch, kde poslúžil slovom Slavo a zahrala skupina Out of Control.

V Banskej Bystrici sa začala z našej strany pravidelnejšia služba zatiaľ vo väzbe v meste a chystá sa aj vo výkone na Kráľovej.

V Bystrickej väzbe som bol sprvu aj s Marcelom Ištvánom-kaplánom, ktorý by tu tiež chcel chodiť tak ako mu to čas vydá. Ja som mal veľmi príjemné dojmy z troch dní, ktoré som za sebou mohol stráviť s väzňami popri tom som mal pekný čas aj s Išvánovcami a ich malou Zuzkou. Veľkou pomocou v tejto bystrickej väzbe nám bol miestny kat. kaplán, ktorého poznám z bratislavskej väzby, s ochotou nám sprostredkoval stretnutia so záujemcami o našu službu. Doviedol nám niekoľko skupín, spolu 23 ľudí. Znova som bol len svedkom toho s čím sa stretávam takmer pravidelne, že keď sa zvestuje čisté evanjelium a Pán sa priznáva, tak ľudia sú otvorení a prijímajúci zvesť s ochotou a nadšením. Vznikli teda nové kontakty, ktoré majú nádej zotrvať dlhodobejšie. Vidíme, že keď sa hovoria podstatné veci ľudí to zaujme a sú ochotnejší rozmýšľať i rozhodovať sa pre veci viery. Je to vždy dobrá škola. Bola i tu ponúknutá kresťanská literatúra, Božie Slovo(NZ), biblický korešpondenčný kurz, ale i priateľstvo, ktoré bolo srdečne opätované…lásky podanej v Kristu nie je nikdy a nikde dosť. Po krátkom čase prišla prvá pošta z tejto väznice, kde pisateľ L. vyjadruje vďačnosť za stretnutia, že ich zásluhou mu na nich boli Pánom Bohom otvorené oči, že každý deň študuje Novú zmluvu, číta si aj Buscha- Ježiš náš osud a cíti sa fajn, že dokonca nie je nervózny a že už dva týždne nefajčí. Vypracováva biblický korešpondenčný kurz...píše ešte: prosil som Pána, aby mi odpísala mama, ktorá sa dlho neozývala...a stalo sa....Po nie dlhom čase prišiel ďalší list z inej väznice z ktorej píše ďalší pisateľ A.: Pred tým ako som bol preradený do inej väznice bol som v Banskej Bystrici a tam som stretol jedného L. s ktorým som sa skamarátil a ktorému vďačím za slová ktoré mi povedal a pomohli mi sa pozrieť hlbšie do seba, teraz už viem že potrebujem Boha. Hovoril mi o vašich stretnutiach ako mu pomohli...ja chcem svoj život zmeniť a nájsť Boha, ale cez Bibliu... No čo si viac žiadať, to sú tie najkrajšie stránky tejto služby.

V Košiciach som stretol skupinu záujemcov z ktorých som už väčšinu poznal aj z iných miest a boli sem preradení, alebo som ich tu zastihol ešte  v predošlom čase v r.2010. Aj tu som našiel ochotných poslucháčov pri čom vždy znie v mojom srdci prosba k Pánovi, aby sa rozsiate ujímalo a bolo vidieť na ovocí viery.

Rovnako tak to prežívam aj v Prešove, kde momentálne tiež vznikla serióznejšia skupinka záujemcov o Božie veci.

Občas sa ozvú niektorí z niekdajších ,,klientov“, ktorí sa snažia žiť s Pánom a si dobre počínať na slobode. Smutný som  zo správ jedného -P. čo pracuje v Anglicku, že ho postihla vážna choroba, ale je statočný . Ďalší- A. písal sms –Francúzka, kde sa mu naskytla práca, že to tam ujde a že počas voľna si nájde čas aj na Bibliu, či niektorú z našich kníh, dokonca že zájde aj na našu stránku, kde si číta zamyslenia, či počúva kázne- chystá sa na našu konferenciu.

To je radosť...

Pred mojim marcovým odchodom z Bratislavy do Prešova mi zavolal Erik, jeden z niekdajších z Košíc, prepustený asi pred rokom, ktorý si našiel prácu v Prahe, že či by som náhodou nemal na neho čas, že je teraz doma a že by sa potreboval stretnúť.

Vravím mu, no práve mám ísť na východ, tak sa môžeme stretnúť. Stretli sme sa v pondelok večer v Prešove. Prišiel aj s batožinou a hneď som videl, že má asi starosti. Bol vyhladnutý a tak sme sa išli najesť a začali sme riešiť ,,čo s načatým večerom“, teda čo ďalej. Zjedol chudák dve polievky a druhé jedlo, tak bol dobre vyhladovaný. Spomínal že ho teraz prepustili z roboty a nevie čo má robiť, lebo tam mal aj ubytovanie. V Košiciach má sestru s rodinou v jednoizbovom byte, tam nemá šancu byť, takže nemá kde byť a financie tiež nie sú. Rozmýšľali sme nad nejakými útulkami, ale nakoniec mi napadlo ešte riešenie, že by sme mohli zavolať bratovi Stankovi Gurkovi, či by sa nenašlo nejaké miesto v Dome na poneste vo Veľkom Slavkove. Našlo sa. Stanko ochotne a ústretovo zareagoval, už Erika aj poznal, lebo sme kedysi mali spolu jedno stretnutie. Vďaka Pánovi. Takže túto noc prenocoval u mňa a ráno som ho vypravil so zakúpením lístka do Slavkova…