Túžbou i cieľom našej služby a misie bolo aj za ostatný čas zvestovať Kristovo evanjelium v jeho vlastnej moci a zreteľnosti. Hovoriť jasné Kristocentrické evanjelium, nemusí byť v súčasnej dobe až také bežné a prirodzené, ako by sa mohlo zdať a preto sme k tomu aj my pozornejší a v tomto snaživejší. Nakoniec vidíme vždy aj tú odozvu, keď Božie Slovo kážeme v plnosti Jeho pravdy, že vtedy nenecháva ľudí ľahostajnými, ale prebúdza ich k novému životu. A to je to očakávané. Nie je v našich schopnostiach ľudí obracať, ale viesť ich k tomuto vážnemu rozhodnutiu, je zodpovednosťou učeníkov Kristových. Preto ponuka radostnej správy o Pánovi Ježišovi je zvlášť aktuálna a nemôžeme mrhať časom, lebo dni sú zlé, Ef.5,16.

Presvedčenie o týchto postojoch nadobúdame aj vo väzenskej službe, kde je vidno ovocie pri takomto prístupe zvestovania Božieho Slova. Je veľakrát až ohromujúce sledovať zaujatie väzňov nad spôsobom, či obsahom kázania, na ktoré neboli zvyknutý, zvlášť vtedy keď im to dáva logiku, zmysel. Nie je potrebné podceňovať kvalitu ľudí aj v tomto prostredí, aj keď stretávame aj jednoduchších. Pán Ježiš je v tomto najlepší Učiteľ, lebo ako to sledujeme v Jeho službe, mal prístup k rôznym skupinám ľudí a zvládal to majstrovsky. Tento rok sme mali milosť od Pána navštevovať jedenásť väzníc zväčša pravidelne. Ak začneme v Bratislave – väzbe, kde je teraz možná služba skôr cez osobné rozhovory s jednotlivcami je treba povedať, že sa nám tu dalo chodiť len prvý polrok, lebo väznicu rekonštruujú a po júli sa tu už nedá chodiť až do týchto dní. No aj tu sú seriózni záujemcovia o počúvanie Božích právd, ktorí Pána Boha pred tým vážnejšie neriešili a dnes môžeme pozorovať viditeľné posuny. Zostávame aspoň v korešpondenčnom kontakte. Zo strany väznice však vnímame istý posun, kde sa veci v prístupe komplikujú, čo je výraznejší rozdiel od predošlých rokov.

Hrnčiarovce nad Parnou pri Trnave je väznica pre ,,jednotkárov“, teda z najnižších stupňov stráženia a tu sa nám darilo tento rok chodievať raz, dva krát do mesiaca. Sú tu skupinové stretnutia, pobožnosti, ako ich voláme, pri zorganizovaní ktorých je nápomocný miestny gr. katolícky farár, Dr.Dzvoňár, ktorý to tu má na starosti. Je treba dodať, že je s ním dobrá spolupráca, čo nie je všade samozrejmé. Privádza teda ľudí, ktorí sa predtým prihlásia na evanjelickú pobožnosť po tom, ako im o tom dám vedieť písomne, alebo je oznam vyvesený po oddieloch spomenutým farárom. Prichádza okolo desať ľudí rôzneho pozadia a je s nimi pri zvestovaní Božieho Slova príjemný čas. Ako inde aj tu im poskytujeme z EVS kresťanskú literatúru, NZ, čo je ochotne prijímané. Rozsieva sa, ostatné je na Duchu Božom. Mali sme tu aj jedno väčšie spoločné stretnutie pre väčšiu skupinu ľudí, na ktoré prišli poslúžiť kresťanským programom mládežníci zo Starej Turej. 

Kúsok ďalej je známa väznica Leopoldov. Tu sa chodí zväčša trikrát do mesiaca. Je tu možné v utorky navštevovať tých, čo sú na väzbe, či doživotní a soboty odsúdených. Tu slúži ako dobrovoľník po sobotách aj brat Jarko Spodniak, ktorý je z tých, čo má túto službu už niekoľko rokov na srdci a odkrajuje si zo svojho voľného času, aby mohol prísť potešiť napríklad aj jeho hrou a spevom na akordeone. Aj tu vidíme na tvárach i reakciách chodiacich, že Božie Slovo má čo povedať. Sú tu jednotlivci, ktorí si už pravidelne čítajú Bibliu, alebo absolvujú aj náš biblický korešpondenčný kurz Ako sa stať kresťanom. Prístup k týmto naším duchovným aktivitám tu zo strany personálu je rôznorodý, naučili sme sa pred službou modliť aj za to, aby i na tejto strane Pán otváral dvere a obmäkčoval srdcia jednotlivých referentov, či pedagógov, aby nám boli nápomocní.

Nitra je ďalšou väznicou, ktorá bola nami navštevovaná raz mesačne, posledný štvrtok. Sú tu dve väznice z ktorých Chrenová je čisto ženská. Tu je najčastejšie menšia skupinka žien, ktoré chodievajú na pobožnosť. Hlásané Božie pravdy sú aj tu prijímané vďačne. Po stránke prístupu, či praxe zo strany väznice, by sa našlo čo meniť. Ale vďaka Pánovi aj za doterajšie možnosti.

Ilava je druhá z najprísnejších slovenských väzníc. Tu chodievame v rámci EVS od začiatku služby v r.1994. Tak ako v Leopoldove brat Spodniak, tak tu brat Ľubomír Ďuračka st. ukrajuje ako dobrovoľník zo svojho vzácneho osobného času a chodieva raz mesačne-soboty,  slúžiť tunajším väzňom. Pred časom sa k nemu pridal aj brat farár Dušan Vaňko. Tu navštevujeme tiež aj doživotných.

Z Ilavy sa presuňme trochu ďalej na stredné Slovensko najprv do Banskej Bystrice-Kráľovej a potom do Ružomberka. Na Kráľovej sa stretávame pravidelne raz, dva krát mesačne už tri roky. Piatky. Tu treba dodať, že je tu výborná spolupráca s pani pedagogičkou Dr. Chmelíkovou, ktorá má tieto veci na starosti a vychádza nám po celý tento čas veľmi v ústrety a je nám na pomoci. Pochopenie pre tieto aktivity sme vnímali aj zo strany vedúceho väznice p. Becíka, čo nie je pravidlo a sme za to vďační. Tu chodieva na stretnutia okolo desať ľudí z ktorých viacerí si už čítajú pravidelne Bibliu a nami ponúknuté knižné, či iné materiály. Donedávna tu bolo jedno z ovocí tejto služby v osobe jedného už brata Milana, ktorí je zapálený pre evanjelium a svedčí svojmu okoliu. Teraz prešiel do Sučian, no momentálne je na liečebnom pobyte v Hrnčiarovciach. Mali sme tu počas roka aj hostí, ktorí tu poslúžili. Do Ružomberka sme sa počas uplynulého roka dostali tiež raz do mesiaca, kde sa sme mali stretnutia sa v dvoch nápravnovýchovných skupinách v dvojke a trojke, každé samozrejme osobitne. Aj tu bola účasť návštevníkov uspokojivá. Len v druhej časti roka sa to trochu skomplikovalo a nedalo sa nám tu chodievať tak pravidelne ako sme boli zvyknutí a boli by sme chceli. Čas vstupu bol totiž upravený tak, že sa nám k nemu nie vždy darilo prispôsobiť, čo nás mrzí. Tu slúžili aj bratia Janko Murtin, Dušan Havrilla, Jozef Juhas. Brat Dušan Havrilla, pracovník EVS je veľkým prínosom pre túto službu aj v tom, že hrá na gitare a spieva, čo to spoločenstvo obohacuje.

A sme na východe. V Prešove sa chodieva do tamojšej väzby pondelky zväčša dva za sebou v mesiaci. Veľa závisí aj tu od priaznivosti služby, personálu, ale keď je zdarná, stretnutia či osobné rozhovory, alebo pobožnosti sú požehnané. Podobne je to aj po dva utorky v mesiaci v Košiciach, kde tiež veľa závisí od priazne personálu. Ale aj tu bolo možné zakúsiť dobré rozhovory a službu. Pekná a potešiteľná služba bola po tento rok v Šaci. Chodievame sem s bratom Dušanom Havrillom stredy a piatky, asi tri-štyrikrát v miesiaci. Na každú pobožnosť chodieva okolo desať ľudí. Chodievajú  stálejší, ale dosť často chodia ďalší noví. Tu nás to dosť teší. Aj tu vidíme často na tvárach zaujatie Božími pravdami, pre mnohých celkom neznámymi, novými. Je krásne vidieť, keď jednotlivci začínajú žiť podľa toho, čo ich oslovilo a sa ich dotklo, priviedlo k rozhodnutiu ísť za Kristom. Keď si čítajú pravidelne Novú zmluvu a túžia po ďalších zmenách. Tu je ku pochvale aj prístup personálu, ktorý nám to nesťažuje, ale skôr je k pomoci.

Poslednou väznicou v rade nami navštevovaných by mal byť Sabinov. Tu sa chodieva štvrtky poobede a je to jednotka, teda z najmierneších. Chodieva tu prevažne rovnaká zostava ľudí, občas niekto nový, tiež do desať ľudí. Tu to máme zväčša bez ťažkostí.

Mimo pravidelných návštev väzníc, máme tú výsadu byť v kontakte aj s ľuďmi, ktorí sú po prepustení na slobodu ďalej s nami v kontakte. Máme sa teda možnosť buď osobne stretnúť, stretávať, alebo cez emaily, telefonáty. Medzi takých patrí nepochybne brat Martin zo Šarišských Michalian. S Pánom Ježišom sa rozhodol prežiť nastávajúci život už počas pobytu v Sabinovskej väznici a nášho stretávania. Je to človek aj dnes po vyše roku na slobode vinúci sa k Pánovi, snaživý k práci a poriadnemu životu. Bolo ho možné stretnúť aj na našej celoslovenskej misijnej konferencii v Piešťanoch, kde veľmi skromne vyznal Pána v svedectve. Nasledujú ďalej stretnutia a kontakt  s pani Mgr.Ivetou V., žijúcou teraz v Prešove, Pavlom z Bátorových Kosíh, ktorý sa už zopár rokov dobre drží s Pánom, napriek veľkej chudobe v ktorej žije. Ďalej so Stanislavom z Močenku, Romanom a Patrikom žijúcimi pracovne v Anglicku, Dušanom dobre sa držiacim a pracujúcim vo Francúzku, Štefanom, ktorému sa tento rok narodili dvojičky, Eduardom, a Jurajom, ktorí sa zatiaľ liečia v  zotavovniach, Petrom a MuDr.Ľubomírom z Bratislavy, Štefanom z Košíc, p.Milanom z Topolčian a ď.

Žiaľ i táto služba prináša napriek úprimnej snahe a neúnavnej práci sklamania. Takého sa nám dostalo pri bratovi L., ktorý po mnohom prežitom a peknom s Pánom i kresťanmi, na slobode od januára t.r. opustil nedávno cestu vernosti Pánovi a udal svojej ceste smer ovplyvnený sebeckým zmýšľaním. Mal možnosť nový život začať za pomoci kresťanov vo Veľkom Slavkove v Dome na polceste, za čo im patrí poďakovanie, no nevydržal. Je to len výzva k zápalistejším modlitbám nás všetkých aj za týchto ľudí, ktorí to nemajú ľahké, ale iste aj ráznejšiemu dôrazu na pravdy Písma.

Možno ešte doplniť, že sme v bohatom korešpondenčnom kontakte s týmito ľuďmi mimo slobody(zatiaľ okolo 660 listov, asi 180 ľudí). Do dvadsať ľudí robí náš biblický kurz, poskytujeme im aj balíky s písacími vecami na balíčenku(viac ako 50), posielame narodeninový pozdrav každému(okolo 800), o ktorom vieme kedy má sviatok a pod…Za celý rok sme celkom v kontakte zatiaľ s okolo 800-900 ľuďmi na viac ako 200 stretnutiach. Toto by mohol byť čiastočný prierez väzenskej služby Evanjelizačného strediska za pominulý rok 2015.

Sme vďační Pánovi Ježišovi, že sa napriek našej slabosti a nehodnosti k nám ráči priznávať a požehnáva aj túto službu v rámci misijnej práce Slovenského evanjelizačného strediska.