fbpx
Z väzenia – 3.časť

 

Posledné pokračovanie svedectva viery nášho spolubrata, ktorý uveril v Pána Ježiša v Bystrickej väznici pred rokom. 1.časť nájdete TU a 2.časť TU

 Pri tejto predstave sa vo mne niečo zlomilo a pocítil som potrebu hľadať Boha vo svojom živote. Ten dôvod bol prostý, ak človek nevidí žiadne východisko, tak aj neveriaci človek si uvedomí existenciu niečoho nadprirodzeného živého Boha a začne sa modliť a prosiť, kajať sa, sľubovať, začne robiť veci, ktoré dovtedy odsudzoval, pretože im nerozumel(alebo nechcel). Môj prvý kontakt s Pánom Bohom bol práve v takýchto ťažkých chvíľach. Modlil som sa tak ako som vedel, denne, bolo to najúprimnejšie čo som kedy robil a existenciu Ježiša-niečoho nadprirodzeného som cítil priam hmatateľne, aj keď som robil podľa seba. Moje prosby však, aby sa to všetko vyjasnilo boli vypočuté a z tak zložitej životnej situácie, keď mi neveril nik, som sa dostal. Vyšiel som na slobodu po 11. mesiacoch, bol som oslobodený zo znásilnenia a obidvoch vydieraní a dostal som dostačujúci trest za otca, za tie slová, ktoré som použil, že ho zabijem a zmenili mi to na nebezpečné vyhrážanie. Dnes chcem k tomu povedať: sľuby ktoré som Bohu dal, som porušil, zase som padol do drog a po 15. mesiacoch som znova skončil vo väzení, kde sa momentálne nachádzam sedím tu 3 ročnú podmienku. Po prijatí na väzbu 13.februára 2012 to bolo v čase, keď moja drogová ,,kariéra“ bola opäť na neúnosnej hranici a ja som nevedel čo si mám počať, bol som na pokraji niečoho veľmi zlého. A práve to dnes nazvem mojou vstupnou bránou ku Kristovi. Bol som  hladný po Bohu, ako by si ma On sám zavolal a povedal mi: Poď som tu pre Teba, aj napriek tomu,  že si zlyhal.

A tak som sa napísal v bystrickej väzbe na bohoslužby, ktoré ponúkalo väzenie. Tu som sa stretol po prvý krát so službou Slovenského evanjelizačného strediska. Stretol som sa tam s mne vzácnym človekom, evanjelistom, misijným pracovníkom tejto misie, bratom Jankom a dnes je môj priateľ a môj duchovný učiteľ, spolubojovník v službách Ježiša Krista. Naše prvé stretnutie prebehlo 23.2.012, viem to presne, preto že mám v tento deň narodeniny. Možno niektorí poviete, žesom blázon, ale to stretnutie nebolo náhodné. Počúval som ako brat Ján hovorí nám, ktorí sme tam boli evanjelium, dosť sa ma to dotklo. Vtedy výnimočne prišiel aj nasledujúce dva dni a ja som pochopil čo je pravda. Môj skutočný vzťah viery začal na základe rozhodnutia a obrátenia, ku ktorému som bol povzbudzovaný 26.2.012, keď som svoj život dal do rúk Pána Ježiša Krista. Bez happy-endov môj život sa zmenil. V ten deň som prestal fajčiť a môj postoj k životu, k ľuďom a svetu sa zmenil a sa mení. Môj vzťah s Kristom je úžasný, žijem život znovuzrodeného kresťana, ktorý o Kristovi rád rozpráva aj iným väzňom a s niekoľkými mám aj hlbšie debaty, kde mám snahu ich doviesť k Pánovi Ježišovi. Úsilímktoré vynakladám na to, aby sa môj vzťah medzi mnou a Ježišom upevnil, prežívam niečo úžasné.

Po  pár mesiacoch prišlo preskúšanie, kde som sa ocitol v situácii, kde som mal možnosť dokázať svoju pevnosť, ale nechal som sa klamať diablom, motal som sa v kruhu pochybností, žiadostí a…a moja pýcha mi nahovárala, že to čo som prežil s Pánom Ježišom je dosť a prestal som zápasiť o svoju  vieru. Uniklo mi, že je to o vzťahu  s Ježišom a nie o mojich snahách, že to nie je o dobrých  zlých veciach, ale je to o vzťahu. Odrazu som si uvedomoval , že v mojom živote  som postrácal ,,veci“, ktoré ma znova lákajú. A tu si silnejšie uvedomujem, že je to práve o tom vzťahu s Kristom, lebo ak je ten vzťah zanedbaný, tak zlyhávam.    To je tá škola, ktorou sa musím ešte prebrodiť. Na našich pobožnostiach vo väznici s bratom Jankom, sme si dali heslo roka 2013 ,, Na vzťahu záleží!“ Čo vystihuje, že na tom chcem tento rok pracovať aj ja. A takto by som oslávil svoje prvé  výročie znovuzrodeného kresťana. Vás veriacich, ktorí čítate toto moje svedectvo, chcem poprosiť o modlitebnú podporu v mojom zápase viery. Chcem ale aj všetkých povzbudiť, zvlášť váhajúcich, aby ste  sa nebáli odovzdať svoj život Pánovi Ježišovi, ja som to urobil a neľutujem i keď som miestami slabý a zlyhávam. Boh má moc zmeniť  naše životy, tak prečo odkladať. Nech Vás On žehná a privedie do Jeho náruče, tak ako to spravil so mnou.

Zverejnené: 5. februára 2013

Súvisiace články

Janko Hevera

väzenská misia, duchovné poradenstvo
Zdanlivo najtichší člen nášho tímu. Viac koná ako rozpráva. Neúnavne navštevuje väzňov po celom Slovensku, denne napíše niekoľko listov a strávi v rozhovoroch a telefonátoch aj niekoľko hodín.

Posledné blogy