„…keď nás odsudzuje srdce, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ Prvý list Jánov 3:20
To najťažšie, čo môže kresťan na tomto svete zažiť, je odsudzovanie vlastným srdcom. Nie všetci kresťania to zažívajú. Tí, ktorí to so svojím životom neberú príliš vážne, ktorí zanedbávajú Božie Slovo a prostriedky milosti, veľmi sa nestarajú o to, aby boli spolu s ostatnými kresťanmi, tí nemajú problém považovať sa za kresťanov. Fakt, že s týmto svetom sú si podobní, nespôsobuje v nich žiadne ťažkosti ani obavy. A ani nebývajú veľmi vystavení obžalobám satana. Naopak satanova taktika spočíva v podpore ich vlastnej sebadôvery. A keď niekedy musia priznať, že nie vždy to mienia celkom vážne s Božím Slovom, tak im diabol hovorí: Boh je milostivý. On určite odpustí. Keby si mal zahynúť, nie je to nebezpečné. Vyznáš svoje hriechy a Boh ti odpustí. Ale keď sa kresťan zobudí a začne vidieť seba samého v Božom svetle, vtedy sa diabol otočí a povie: Zachoval si sa tak, že Boh ti už nikdy nepomôže. Bol si na dobrej ceste, ale si sklamal a zničil si všetko vo svojom vzťahu k Bohu. Je veľa milosti u Boha, ale tebe nepomôže. Zachoval si sa tak, že Božia milosť ťa už nedosiahne. Vtedy stojí kresťan bezmocný s obžalobami vo svojom srdci. Nemôže a ani nechce ospravedlniť svoj hriech. A srdce ho odsudzuje.
Vtedy Božie Slovo hovorí: „…keď nás odsudzuje srdce, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ On pozná aj to, čo ty nedokážeš vidieť. Boh vidí, čo Ježišova smrť za tvoje hriechy znamená. On vidí spravodlivosť, ktorú vlastníš v Pánovi Ježišovi Kristovi, v Jeho zástupnej poslušnosti a naplnení zákona. Myslíš si, že Boh ťa opustil. Ale Božie Slovo hovorí niečo iné. Boh neopustí tých, ktorí Ho hľadajú. (Ž 9:11)