„A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu.” (J 8:29)
Sme pokúšaní príliš často, pretože sme sa postavili na miesto zraniteľnosti. Postavili sme sa na miesto, kde by sme nemali byť.
Možno si sa ocitol v spoločnosti nesprávnych ľudí v nesprávnom čase a chystal si sa urobiť nesprávnu vec. Potom si sa čudoval, ako sa to stalo.
Ako sa to stalo? Vytvoril si si podmienky pre pád.
Ježiš bol vždy v Božej vôli. Povedal: „A Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, pretože ja vždy to činím, čo je milé Jemu.” (J 8:29) Okrem chvíle na kríži, keď bol na Ježiša ako na nášho zástupcu prenesený všetok hriech sveta, nikdy nebol mimo súladu s Otcom.
Stojí za zmienku, že Ježiš nikdy neurobil zázrak pre svoj vlastný prospech. Ak sa Ježiš potreboval dostať z bodu A do bodu B, kráčal tam ako ktokoľvek iný. Ježiš sa teda unavil rovnako ako my. Ježiš bol ospalý a hladný ako my.
Ježiš si mohol robiť, čo chcel, a predsa sa podriadil obmedzeniam ľudskej krehkosti. Biblia nám hovorí: „Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil” (R 8:3).
Okrem toho najbolestivejšieho momentu na kríži bol Ježiš vždy v súlade s Otcom, vždy v harmónii s Ním a vždy robil veci, ktoré sa Mu páčili. Napriek tomu Duch Svätý viedol Ježiša na púšť, aby čelil trom pokušeniam od diabla. Aký bol teda zmysel toho, že bol pokúšaný?
Bolo to preto, aby nám ukázal, ako čeliť pokušeniam. Ježiš nám dal vzor. Ukázal nám, čo by sme mali robiť, keď sa nám do cesty postaví pokušenie.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast