„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ (Mt 28:19-20)
V momente, keď som sa stal kresťanom, ešte som úplne nechápal, čo som urobil. Na strednej škole som si počas biblického štúdia dal pred Kristom záväzok, avšak vtedy som nevedel, čo je predo mnou. Netušil som, čo sa stane, ale veril som tomu, čo som v daný deň počul.
Zakrátko ku mne v škole podišiel chlapík, ktorý sa mi predstavil. Povedal: „Ahoj, volám sa Mark a videl som, že si včera šiel dopredu a modlil sa za prijatie Ježiša.“
Trochu som sa zarazil.
„Hej, chcem ti pomôcť,“ pokračoval. „Chcem ťa zobrať do kostola.“
„Nie,“ namietol som. „Je to v poriadku. Nechcem ísť do kostola.“
Mark bol však neodbytný a nie nebral ako odpoveď. Nakoniec som ustúpil. A nielenže ma Mark zobral do kostola, ale zoznámil ma aj s ďalšími kresťanmi. Zavolal ma k sebe domov na večeru s jeho rodičmi, ktorí boli tiež veriaci. Pýtal som sa mnoho otázok a žiadna z nich nebola príliš komická na opýtanie.
Mark jednoducho činil učeníkov. A ak by to neurobil, obávam sa, že by som ostal prehliadnutý. Často sa stáva, že potom, ako niekto príjme Krista, on alebo ona nevie, čo robiť ďalej. Mark mi v tejto zmene pomohol. A to, čo urobil pre mňa, potrebujeme aj my robiť pre iných. To je veľké poverenie.
Ak nasleduješ Ježiša ako jeho skutočný učeník, potom budeš ostatných viesť ku Kristovi. Ak ostatných nevedieš ku Kristovi, skutočne potom Ježiša nasleduješ tak, ako by Ho mal nasledovať Jeho učeník? Vo svete musíme byť soľou. A soľ vyvoláva v ostatných ľuďoch smäd.