„Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“ (Ž 46:2)
Prednedávnom som sa svojich vnučiek opýtal, či poznajú rozdiel medzi želaním a modlitbou. Lucy povedala: „Pozri, dedko, želanie vyslovujeme len pre seba, ale modlitbu predkladáme Bohu.“ Správne. Medzi týmito dvoma je veľký rozdiel.
Zdá sa, že v určitom smere sa každý nejakým spôsobom alebo formou modlí. História ukázala, že dokonca aj tie najizolovanejšie kmene sa modlili k svojim bohom a prinášali im obety.
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky americkej spoločnosti Gallup sa viac Američanov bude tento týždeň modliť než cvičiť, šoférovať alebo pôjde do práce. Deviati z desiatich Američanov sa modlia pravidelne. Traja zo štyroch sa modlia každodenne. Avšak otázkou ostáva: Počuje Boh tieto modlitby?
Boh môže na naše modlitby odpovedať. Modlitba je nepochybne úžasnou výsadou, ktorú Boh daroval každému jednému z nás. Ak si sa niekedy ocitol v bezvýchodiskovej situácii, potom si pravdepodobne zistil, že Boh môže zasiahnuť a na základe modlitby veci zmeniť. Modlitba dokáže meniť situácie a ľudí. Dokonca môže zmeniť aj prírodné deje. Hovorí sa, že ak si stratil pevnú pôdu pod nohami, je čas padnúť na kolená.
Boh dopustí utrpenie, výzvy, núdzu a niekedy dokonca tragédiu, aby sa ľuďom ukázal, aby Jeho sila a sláva bola zjavená tým, ktorí sa pozerajú.
Preto sa mi zdá šialené, keď počujem o ľuďoch, ktorí prechádzajú utrpením, že sa od Boha vzdialia, alebo sa dokonca na Neho hnevajú. To je hlúposť. Biblia učí: „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“ (Ž 46:2) V čase krízy sa potrebujeme na Boha obrátiť, a nie sa od neho odvracať.