Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Títo zotrvávali v …… spoločenstve.“ Skutky apoštolov 2:42

Druhá vec, ktorej sa prví kresťania pevne držali, je spoločenstvo svätých.

V takomto spoločenstve je v jeho strede prítomný Pán. Všade, kde sa kresťania stretávajú v Ježišovom mene, tam je aj On osobne prítomný. Zvlášť zasľúbil Pán Ježiš svoju prítomnosť malým skupinám. Kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som medzi nimi prítomný.

Neznamená to však, že Pán Ježiš nie je prítomný, keď sme vo veľkom spoločenstve. Tam je tiež.

V spoločenstve svätých zanecháva Boh svoje požehnanie. Ž 133 Hovorí, že Jeho meno tam prebýva. A tiež hovorí, že kde je Jeho meno spomínané, tam je On prítomný.

Pravidelné prichádzanie do spoločenstva svätých dáva nášmu kresťanskému životu novú silu. Zanedbávanie vedie k opaku. Robí nás otupenými a chladnými.

Nič nemôže kresťanovi nahradiť spoločenstvo svätých. Mnohí ľudia sa zaujímajú o politické stretnutia, o rôzne záujmové krúžky. Aj keď sú kresťania v týchto skupinách, je to úplne iné, ako prichádzanie do spoločenstva svätých.

Musíme sa stretávať na tom základe a tým spôsobom, ako nám ukazuje Slovo Božie. Spoločenstvo svätých, to nie je ľudský vynález. A nie je ani vybudované kresťanmi, ale je darované Bohom. Máme mnoho nariadení a predpisov, ako si máme v spoločenstve čítať Božie Slovo, ako sa máme modliť, či používať prostriedky milosti.

Nemôžeme to nahradiť ničím iným, hoci by sme mali pred sebou aj ten najnádhernejší cieľ.

Musíme sa pevne držať spoločenstva, zvlášť malých modlitebných a biblických spoločenstiev.

Pána Ježiša môžeme „zobrať za slovo“ a veriť Jeho sľubu, že On je tam, kde sú dvaja, alebo traja zhromaždení v Jeho mene.