„Ďalej som povedal: Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi?“ (Neh 5:9)
Zvykol som napísať list či email, ktorý som neodoslal. Chcel som vidieť, či to budem cítiť rovnako aj na ďalší deň. No ráno som si povedal: „Kde som mal hlavu? Toto v žiadnom prípade nemôžem poslať.“
Vo všeobecnosti je hnev zlý, avšak niekedy môže byť aj dobrý. V Nehemiášovom prípade bol. Nehemiáša viedlo spravodlivé vzplanutie ku konfrontácii vodcov Judska v tom, ako sa správajú k svojim spolubratom Židom, tým, ktorí sa navrátili z Babylonu, aby pomohli vybudovať múry Jeruzalema.
Nehemiáš konfrontoval vodcov slovami: „Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi?“ (Neh 5:9)
Ak si kresťan, uvedom si, že neveriaci ťa každý deň sledujú. Čo hľadajú? Čakajú, kedy urobíš chybu. Chcú, aby si urobil alebo povedal niečo, čo im umožní nazvať ťa falošným pokrytcom.
Preto prorok Nátan po Dávidovom cudzoložstve s Batšebou prišiel za Dávidom a upozornil ho: „týmto si zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa…“ (2Sam 12:14)
Na druhej strane, keď žiješ zbožný život, keď prinášaš Bohu slávu napriek svojmu utrpeniu, keď pre niekoho iného urobíš niečo láskavé, keď odpustíš niekomu, kto ťa zranil, to neveriacich privádza do šialenstva.
Nehemiáš vlastne vravel: „Prišlo vám vôbec na um, čo si pomyslia ostatné národy alebo naši nepriatelia?“
Uvažujem, či sa nad tým ľudia v cirkvi vôbec zamyslia. Rozmýšľame vôbec niekedy nad svojím svedectvom… alebo jeho nedostatkom? Potrebujeme o týchto veciach rozmýšľať.