Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ List apoštola Pavla Filipským 4:6

Čo je to ustarostenosť? Existuje viac odpovedí. Medzi inými je to aj strach z toho, že sa zlé stane skutočnosťou. Keď človek začne myslieť na všetko možné, čo sa môže stať, vtedy nie je ďaleko od toho, aby sa bál. Takéto myšlienky trápia mnohých ľudí.

Iná odpoveď možno viac súvisí s tým, pred čím nás vystríha Boh v súvislosti s ustarostenosťou. Ustarostenosť je to, že kresťan chce byť sám sebe prozreteľnosťou, keď chce niesť zodpovednosť za seba a za svoju budúcnosť.

Ustarostenosť môžeme charakterizovať ako opak Žalmu 37,5. Tam je napísané: „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho, a On vykoná.“

Ak konáš opačne, máš svoju cestu vo svojej ruke a dôveruješ sebe, že to zvládneš – máš dobrú definíciu toho, čo je ustarostenosť.

Keď máme ťažkosti a keď nás obviňuje a odsudzuje vlastné svedomie, máme chuť začať sami, vlastnými silami. Vtedy sa stáva život neprekonateľným chaosom. Od toho nás chce Pán Ježiš oslobodiť. Jasne vyjadruje, že je to On, kto sa o nás stará. Môžeme k Nemu prísť so všetkými našimi túžbami a obavami, so všetkým, čo trápi naše srdce a môžeme sa s Ním o tom rozprávať.

Môžeme sa odvolávať na Jeho zasľúbenia. Môžeme prosiť to, čo nám On sám zasľúbil. Môžeme sa spoľahnúť na Jeho vlastné slová. A máme to robiť so srdcom, ktoré Mu ďakuje za všetko, čo pre nás vykonal. A v neposlednom rade Mu máme ďakovať za to, že nám ponúka možnosť prísť k Nemu so všetkými našimi túžbami. Vtedy si naše srdce odpočinie a ustarostenosť sa stráca.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.