Zrak pre slepých - 24. september

„... jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ (Jn 9:25)

Snažím sa ti vysvetliť radosť z nasledovania Krista: nadšenie, radosť, vzrušenie. Vieš, odkiaľ si prišiel, prečo tu si a kam ideš. Tvoj život má dôvod. Existuje dôvod každé ráno vstať z postele. Snažím sa ti hovoriť o tom, čo som našiel v Ježišovi Kristovi, pri štúdiu Písma, pri chodení s Pánom, a tvoja reakcia je: „Ja to nevidím! Nerozumiem tomu!“ A je to úplne pochopiteľné. Si totiž slepý. Skús slepému vysvetliť televíziu. Možno trošku porozumie, ale nebude mu to dávať zmysel. Skús mu vysvetliť západ slnka. Bude voči tomu slepý. Z tvojich očí musia najprv zmiznúť šupiny a jedine Kristus ich dokáže odstrániť. Môže to urobiť práve v tejto chvíli. Ak ho necháš otvoriť tvoje duchovné oči, začneš žiť a vidieť úplne nový svet, o ktorom si predtým ani nevedel.

Modlitba dňa

Ďakujem Ti za moc, ktorá dokáže dať zrak duchovne slepým očiam každého človeka, ktorý verí v Teba, Pane Ježišu.

Billy Graham Evangelistic Association

Neboj sa - 23. september

V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam. (Ž 56,4)

Keď sme v roku 1994 organizovali biblickú školu v Maďarsku, v noci ma zobudila najstaršia dcéra, ktorá mala vtedy osemnásť rokov. Kričala: „Pomôž, v našej izbe je obrovský lúčny koník. Je taký veľký...!“ a rukami ukázala veľkosť. Viem, že strach má veľké oči, tak keď som sa pozrel na rozmery, ktoré ukázala rukami a povedal som si, že veľkosť bude v skutočnosti asi desaťkrát menšia.

„Lúčneho koníka sa predsa netreba báť,“ povedal som.

Išiel som teda do izby, kde spala dcéra. Keď som ale zbadal to monštrum na stene, musím priznať, že som sa tiež začal báť. Netušil som, že lúčny koník môže byť až taký veľký.

„Daj ho preč,“ povedala dcéra.

Priznávam, že som túto úlohu radšej chcel prenechať iným, ktorých dcéra tiež zobudila. Ale predtým som jasne povedal, že lúčneho koníka sa predsa netreba báť. Tak som sa musel pustiť do práce. Utešoval som sa tým, že veď to predsa nie je pavúk, lebo tie nemám veľmi rád. Pred tým, než som sa do toho pustil, som si dodával odvahu. Vedel som, že sú tam viacerí, ktorí by to bez problémov spravili a nebáli sa ako ja.

Po čase sa z toho musím smiať. Predstavte si, ako prekvapenie alebo strach v okamihu dokážu zastaviť všetko logické myslenie a produkovať pocit a postoj, ktoré sú úplne nenormálne. Na toto som pomyslel, keď som čítal Dávidovo svedectvo: V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.

Môj strach odstrániť veľkého lúčneho koníka nemal žiaden základ. Aj tak som cítil strach. Keď Dávid píše Žalm 56, bol zadržaný Filištíncami v Gate. On mal skutočne dôvod na strach a nepokoj. Bál sa? Myslím si, že áno. Ten strach odhalil, čo prebývalo v jeho srdci. Strach v ňom nevyvoláva agresiu. Ani sa nepokúša nahovoriť si, že to nie je vážne. Ani sa nevzdáva. Vkladá svoju dôveru v Boha.

Vidíme tu vedomé konanie, v ktorom plne nasmeruje pohľad na Boha. Myšlienky a myseľ nasmeruje len na Boha. Počuj, čo Dávid hovorí: „V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.“

Dávid otvorene vyznáva, že sa v tejto ťažkej chvíli bojí. Svoj strach ale prináša pod trón milosti. Nedovolí strachu, aby ho premohol.

Ján píše: „V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.“ (1Jn 4,18)

Dávid nehovorí, že teraz sa rozhodne, že sa nebude báť. Nie, on sa so svojím strachom obracia na Toho, ktorý nielen dáva lásku, ale sám je Láska. On dokáže premeniť každé srdce a každú situáciu.

Aj keď žiješ v dôvere viery v Boha, aj tak niekedy poznáš strach. Dúfam, že toto je na povzbudenie každej čestnej duši, ktorá sa niekedy trápi strachom a nepokojom. V tejto oblasti sa spravilo tak veľa nebiblických vyhlásení, ktoré pokrivili povzbudenie a pomoc evanjelia, až sa z evanjelia stalo bremeno. Ale počuj, drahý priateľ, v deň, keď sa budeš báť, vlož svoju nádej v Boha, ktorý je Otcom milosrdenstva a Bohom každého potešenia. Je Bohom, ktorému je všetko možné.

My, Božie deti, nesmieme dovoliť, aby ľudia, situácie alebo vzťahy získali kontrolu nad našimi myšlienkami a skutkami. Duch dáva pokoj viery, radosť a nádej. Dáva odvahu v modlitbe. Ako Božie deti hovorme s Dávidom: „V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.“

Z historického hľadiska je Žalm 56 o tom, ako Dávida polapili Filištínci. Zároveň je prorockou zvesťou, ktorá hovorí o zápase, aký veriaci človek vedie v tomto hriešnom svete. Zvlášť s ohľadom na posledné časy. Hovorí o nepriateľstve, ktoré postretne Izrael, ale tiež o nepriateľstve, ktoré postretne každého, kto je vierou v Krista Božím dieťaťom. Dávidove slová sú v pravde zvesťou aj pre nás dnes: V deň, keď by som sa mal báť, ja v Teba dúfam.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Bohatý a dokonalý zákon - 22. september

„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ Mt 5:17

Ako Kristus Pán poveril apoštolov poslaním a dôrazne im prikázal, aby ho vykonávali, teraz pokračuje a začína soliť a žiariť, čím im dáva príklad, aby vedeli, čo majú kázať. Kristus sa tu pustil do oboch – učenia aj života židov, aby ich napomenul a polepšil ich nesprávne názory a skutky. Ako som už povedal, nepripomína to najdôležitejšie – vznešené učenie o viere, ale začína menej významným tak, že správne vysvetľuje a vykladá zákon, ktorý farizeji a zákonníci úplne zastreli a prekrútili. Lebo je nevyhnutné očistiť a napraviť aj učenie o Božích prikázaniach. No táto soľ tak neznesiteľne štípe: kladie na nich ruky, odsudzuje ich a nenechá na nich nič dobré, hoci to boli tí najlepší a najsvätejší ľudia, ktorí denne učili Božie prikázania a každý deň prinášali sväté obety atď., takže nikto ich nemohol pokarhať. Tým, že to spravil, zapríčinil, že oni, istí si sebou, na Neho kričia a obviňujú Ho, že chce zrušiť a zničiť Boží zákon, hoci ho nariadil Boh atď... Preto Kristus vraví: „Nechcem priniesť iný ani nový zákon, len zoberte Písmo, ktoré máte, správne ho vyložte a konajte tak, potom budete vedieť, ako sa má dodržiavať.“ Lebo evanjelium ani Kristovo kázanie neprináša nové učenie, ktoré ruší alebo mení zákon, ale prináša presne to, čo vopred zasľúbili proroci, ako hovorí sv. Pavol v Rim 1:2. Preto aj my dnes preberáme od cirkvi to, čo má – Písmo, krst, sviatosť oltára atď.; netúžime vymyslieť niečo nové či lepšie. Robíme to len preto, aby sa o nich správne kázalo a aby sa správne používali, aby bolo učenie i obyčaje, ktoré sú v rozpore s nimi, odstránené. Sv. Augustín vysvetľuje slovo „naplniť“ dvoma spôsobmi: Po prvé, naplniť zákon znamená doplniť k zákonu to, čo mu chýba. Po druhé to znamená naplniť ho životom a skutkami. Ale to prvé vysvetlenie je nesprávne. Lebo zákon sám osebe je tak bohatý a dokonalý, že sa k nemu nesmie nič pridávať. Lebo aj apoštoli museli overiť evanjelium a kázanie o Kristu Starým zákonom. To preto nikto, dokonca ani Kristus, nedokáže vylepšiť zákon. Lebo čo väčšie by sa dalo urobiť alebo učiť než prvé prikázanie: „milovať budeš Boha celým srdcom atď.“ (5M 6:5) Čo ale Kristus robí, je, že leje svoju milosť a Ducha na zákon a učenie, aby sa zákon zavŕšil a naplnil tak, ako to sám požaduje. Ale to neznamená niečo pridávať k zákonu. O tom tu On teda nehovorí, ale vraví o naplnení zákona, ktoré sa deje vyučovaním. Podobne „rušiť“ tu neznamená konať v rozpore so zákonom, ale zrušiť zákon učením. Preto tu Kristus hovorí to, čo píše aj sv. Pavol: „Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme“ (Rim 3:31), čím Pavol vraví, že nechce priniesť iné učenie, ako keby to predchádzajúce už neplatilo. Naopak, chce správne kázať a vykladať zákon, ukázať jeho pravú podstatu a význam, aby sa tak mohli naučiť, čo je zákon a čo požaduje; učí proti komentárom farizejov, ktoré povkladali do zákona, a tak vyučovali len škrupinu a obal zákona.

St. Louis ed., 7:421-424.

Vytiahni svoj meč - 21. september

„... meč Ducha, ktorým je Božie slovo.“ (Ef 6:17)

Meč je jediná časť našej výzbroje, ktorou sa nielen bránime, ale aj útočíme. Keď bojujem s nepriateľom, nezničím ho svojím štítom, nebudem sa snažiť poraziť ho opaskom, nebudem ho naháňať so sandálmi, ani doňho nebudem hádzať svoju prilbu. Z puzdra vytiahnem svoj meč a zaútočím ním.

Pavol nám v Liste Efezským hovorí, aby sme si vzali meč Ducha (Ef 6:17). Najúčinnejšou zbraňou každého veriaceho v pokušení je meč Ducha, ktorým je Božie slovo.

Ježiš nám to nádherne ukazuje v čase, keď bol pokúšaný na púšti. Keď sa ho diabol snažiť rôznymi spôsobmi zviesť, Ježiš použil meč Ducha (Lk 4:1-13).

Diabol povedal: „Prečo nepremeníš tento kameň na kúsok chleba? Viem, že si hladný.“

Ježiš odpovedal: „Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek ale každým slovom Božím.“

Potom mu diabol povedal: „Skloň sa predo mnou!“

A Ježiš odpovedal: „Napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť.“

„Prečo sa teda nezhodíš z vrcholu tohto chrámu, veď je napísané, že anjeli ťa chytia,“ pokračoval satan, pričom citoval Písmo vytrhnuté z kontextu.

Ježiš však na to uviedol slovo do správneho kontextu: „Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“

Meč Ducha je účinný. A tak, kresťan, vytiahni svoj meč!

https://www.harvest.org

Tajomstvo spokojnosti - 20. september

„Modlím sa, aby ste vedeli, aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí jeho mocná sila. Tú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“ (Ef 1:19-20)

Ježiš povedal svojim učeníkom, že svet ich bude nenávidieť. Budú ako ovce medzi vlkmi. Budú ich zatýkať, sužovať a vodiť pred vládcov a kráľov. Ešte aj ich milovaní ich budú prenasledovať. Svet nenávidel a prenasledoval Ježiša a rovnako bude zaobchádzať aj s Jeho služobníkmi. Mnoho a mnoho kresťanov pochopilo tajomstvo spokojnosti a radosti v skúškach. Najšťastnejší kresťania, s ktorými som sa stretol, boli ľudia, ktorí celý život nejakým spôsobom trpeli. Mali milión dôvodov na to, aby sa ľutovali a  sťažovali. Život im odoprel mnohé privilégiá a radosti, z ktorých sa ľudia okolo nich bežne tešili. No aj napriek tomu si vždy našli viac dôvodov na vďačnosť a radosť ako tí, ktorí boli úspešní, vitálni a silní.

Stáročia boli kresťania schopní zachovať si ducha radosti aj v hodine trápenia. V situáciách a podmienkach, ktoré by položili väčšinu ľudí, sa dokázali nad všetko povzniesť, ba dokonca využiť nepriaznivé okolnosti na službu a oslavu Krista.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, prosím, pripomínaj nám potrebu neustále sa v Tebe radovať. Nauč nás povzniesť sa nad okolnosti, nech sú akokoľvek zúfalé, a vidieť Teba ako našu nádej a radosť.

Billy Graham Evangelistic Association

Vždy zaťahuj skutky do viery - 19. september

„Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Mt 5:16

Pozri, ako neúnavne Kristus vyzýva apoštolov. To by nebolo nutné, ak by nehrozilo veľké nebezpečenstvo a núdza. Chce tu povedať: „Ľudia chcú zatemniť vaše svetlo, nechcú ho trpieť. Len tomu odvážne a sebavedomo čeľte, neopovážte sa zaliezť pod nádobu. Len ďalej verne konajte svoju službu a Ja dohliadnem na to, aby ju ľudia neprekazili.“ Lebo toto je isté: Kým kresťanský kazateľ pokračuje v práci a nedbá na odsúdenie a prenasledovanie sveta, musí trvať aj jeho služba. Evanjelium nemôže prestať účinkovať, kým ešte niekto pracuje. Niektorí musia vytrvať až do posledného dňa. Ale keď Kristus hovorí: „aby ľudia videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca v nebi,“ je to v zmysle sv. Matúša, ktorý takto hovorieva o dobrých skutkoch. Lebo on, spolu s ďalšími dvoma evanjelistami Marekom a Lukášom, nezameriava svoje evanjelium na najdôležitejšiu časť Kristovho učenia až tak veľmi ako sv. Ján alebo Pavol. Preto nás tí traja naliehavo vyzývajú robiť dobré skutky. Takto to má byť v kresťanskom kráľovstve: Má sa vyžadovať viera aj skutky, ale každé podľa svojho druhu a významu – viera v Krista má byť najdôležitejším a najvyšším učením; až potom sa majú vyučovať skutky. Keďže evanjelista Ján podrobne a najhorlivejšie učil hlavný bod – a preto je správne pokladaný za najväčšieho a najlepšieho evanjelistu –, Matúš, Marek a Lukáš pokračovali druhou časťou a mocne ju vyučovali, inak by zostala zabudnutá. Preto sú v tejto časti lepší ako Ján, zatiaľ čo Ján je lepší v tej prvej. Ale nesmieš hľadieť na verše a učenie o skutkoch tak, že viera je oddelená od skutkov, ako to sfušovali oni, naši slepí učitelia, ale do viery musíš vždy ťahať skutky – sú jej vyjadrením, majú pôvod vo viere, vracajú sa k nej a kvôli viere sú chválené a nazývané dobrými... Preto keď hovorí: „Aby videli vaše dobré skutky,“ nesmieš tomu rozumieť tak, že sa zmieňuje o prostých bezvýznamných skutkoch, teda o skutkoch bez viery, ale určite hovorí o takých skutkoch, ktoré koná viera, o skutkoch, ktoré sa nedajú robiť bez viery. Lebo Kristus tu nazýva dobrými skutkami to, že človek žije, snaží sa presadzovať a vyznáva učenie o Kristu a vieru, aj keď kvôli tomu trpí. Lebo hovorí o tých skutkoch, ktorými človek umožní, aby jeho svetlo žiarilo. A „nechať svoje svetlo žiariť“ je pravým poslaním viery a učenia, pomáhame tým iným, aby aj oni prišli k viere. Preto sú to tie najväčšie a najlepšie skutky. Sú to také skutky, po ktorých musí nasledovať, tak ako tu hovorí, oslava a chvála nebeského Otca. Lebo toto učenie a kázeň odstraňuje všetko naše vychvaľovanie sa svätosťou a vraví: „Nie je v nás nič dobré, čím by sme sa mohli chváliť.“ A naopak učí svedomie, v akom je vzťahu k Bohu, ukazuje mu Božiu milosť, láskavosť a celého Krista. To je to, čo znamená správne ukázať a chváliť Boha, to je tiež pravá obeť a bohoslužba. Takéto skutky majú byť prvé a najdôležitejšie; z nich vyplýva život navonok vo vzťahoch k blížnym. Takýto život sa volá skutkami lásky. Tie tiež žiaria, ale nie viac ako ich rozdúchava a napája viera v Krista.

St. Louis ed., 7:418-420.