Jakub alebo Pavol - 18. november

Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jk 2,20)

Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. (R 3,28)

Keď tieto dva biblické verše vytrhneme z kontextu, tak sa môže zdať, že si odporujú. Keď ale čítame Pavlov a Jakubov list vo svetle celého svedectva Biblie, tak vidíme, že u Jakuba nie sú témou skutky, ale viera. Podobne ako u Pavla.

Pavol sa pozerá na základ viery a Jakub na jej dôsledky. Obidvaja hovoria veľa o viere a skutkoch a dávajú nám dvojakú perspektívu na ospravedlnenie z viery. Túto dvojakú perspektívu nachádzame zreteľne všade aj u Pavla, keď pozorne čítame.

Pozrime sa teda na tieto dve veci, ktoré sú životne dôležité pre život viery. Dve veci, ktoré nie je možné oddeliť: viera a skutky.

Viera je základom spasenia – na to sa zameriava Pavol.

Skutky sú ovocím viery – na to sa zameriava Jakub.

Keby sme chceli oddeliť tieto dve veci od seba, bolo by to akoby sme sa hádali, či ide vlak po ľavej koľajnici, alebo po pravej. Keď je niekde položená len jedna koľajnica, vieme s istotou povedať, že vlak nepríde. Vlak závisí na tom, že sú koľajnice dve a idú paralelne vedľa seba.

Keď Pavol v Liste Rímskym hovorí, že skutky nespasia človeka, myslí tým na skutky ako na cestu spásy. Skutky zákona. Keď Jakub hovorí o tom, že skutky sú dôležité, rozpráva o skutkoch ako o ovocí viery, nie ako o skutkoch zákona. Ale povie niekto: „Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ (Jak 2,18)

Pre Jakuba je evanjelium dôležité! Tu však rozpráva o ovocí viery. Keď niekto hovorí, že Jakub odporuje Pavlovmu učeniu o ospravedlnení z viery, tak nepochopil ani Jakuba, ani Pavla. Témou Jakuba je kresťanská etika, nie doktríny. Vedie nás k praktickým dôsledkom viery. Robí tak na základe viery. Viera je hlavnou témou aj u Jakuba. Náš pohľad zameriava na ovocie, ktoré prináša viera, ak je živá a nie len vedomosť o Bohu.

Rozpráva o dobrých skutkoch, ktoré viera produkuje. Ježiš hovorí: „Každý strom zaiste poznať po ovocí...“ (Lk 6,44)

Niektorí teológovia nemajú radi Jakubov list a hovoria, že je veľmi ovplyvnený jeho židovskými koreňmi. Určite je to pravda, to nie je nič negatívne. Ale takto hovoria tí, ktorí zabúdajú na naše duchovné korene. Ježiš hovorí: „Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov...“ (J 4,22)

Jakub nezvestuje židovstvo! Nepopiera ale ani duchovné korene, ktoré má, ktoré máme aj my, čo veríme v Ježiša Biblie. Jakub nám vysvetľuje, že viera v Boha a život s Bohom, je niečo viac ako teória. Pánov opätovný príchod je inšpiráciou k listu. Vyzýva nás, aby sme boli trpezliví, kým čakáme na veľký Pánov deň.

Jakubov list je dôležitý pre všetkých Ježišových nasledovníkov, vo všetkých kultúrach a časoch. Zvlášť v posledných časoch, kedy mnohí považujú za pravdu, že Ježiš je Spasiteľom sveta, ale Jeho slová vo svojom živote nepraktizujú.

Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jak 2,20)

Reformátor Luther povedal: „Mŕtva viera je taká viera, ktorá si bez skutočného obrátenia a polepšenia prisvojuje potešenie Božích zasľúbení milosti.“

Ježiš hovorí: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem.“ (J 15,14)

Je zjavné, že Ježiš mieni, že viera prináša konkrétne dôsledky do nášho života. Nie je to otázka toho, či sme aktívni, alebo nie. Je to o tom, čo nás poháňa ku konaniu. Aký zdroj leží v pozadí nášho života? Viac ide o to, čo nás poháňa, než o výsledok a do toho Božie slovo hovorí jasne. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jak 1,22)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Naša dokonalá budúcnosť - 17. november

„Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce.“ (Heb 13:14)

Máme tendenciu uvažovať o zemi ako o niečom skutočnom a o nebi ako o niečom surreálnom, čo sa vymyká realite. V skutočnosti je to však naopak. Nebo je skutočné. Všetko, čo mu predchádza, je len letmý pohľad na to, čo ešte len príde. Zem je slabý odvar neba, nie naopak.

Aj keď žiješ radostným a šťastným životom, v nebi to bude ešte lepšie. Možno máš teraz všetko, čo si si kedy prial, možno dokonca viac, ako si si prial, ale nebo sa bude vymykať aj tvojim najdivokejším snom.

Nebo je skutočné, zem je len kópiou. V Liste Hebrejom sa píše: „Konajú bohoslužbu v tom, čo je obrazom a tieňom nebeských vecí...“ (Heb 8:5)

C. S. Lewis napísal, že vzťah medzi nebeskými vrchmi a údoliami a pozemskými vrchmi a údoliami nie je vzťah kópie a originálu, ani vzťah náhrady a pôvodiny, skôr by sme to mohli prirovnať k rastlinám – zem je ako koreň a nebo ako kvet. Zem je ako uhlie a nebo ako diamant.

Môj priateľ a spisovateľ Randy Alcorn raz poznamenal, že naším problémom je tendencia najprv uvažovať o zemi a od nej si odvodzovať, aké je nebo, hoci by sme mali začínať nebom a od neho si odvodiť, aká je zem.

Nebo je jednoducho dokonalé, náš večný príbytok. Zem je len kópia, náš dočasný príbytok. Nebo je tá najlepšia budúcnosť a nádej pre kresťanov. Nechcem tým samozrejme povedať, že život na zemi je nanič. Život môže byť nádherný. Možno dnes prechádzaš niečím ťažkým a zajtra sa to zmení na dobré. Na zemi zažívame mnoho krásnych a radostných okamihov. No dokonalá radosť príde až vtedy, keď sa stretneme s Pánom v nebi. Nemali by sme na to zabúdať.

https://www.harvest.org

Poznávaj Bibliu - 16. november

Poznanie Biblie je kľúčom k plnohodnotnému a zmysluplnému životu. Slová tejto Knihy majú moc dopĺňať chýbajúce kúsky, stavať mosty nad priepasťami a navrátiť žiarivosť vyblednutým farbám nášho života. Nauč sa hľadať riešenia svojich problémov v Biblii. Na jej stránkach nájdeš správnu odpoveď. Čo je však najdôležitejšie, Biblia nám zjavuje, aký je Boh. Filozofi už stáročia bojujú s otázkou Najvyššej bytosti. Kto to je? Alebo čo to je? Kde je? Ak niekto taký existuje, zaujíma sa o mňa? Ak áno, môžem ho spoznať? Na tieto a milióny ďalších otázok odpovedá Svätá kniha, ktorú nazývame Bibliou.

Modlitba dňa

Čítať Tvoje Slovo a lepšie Ťa v ňom spoznávať je naozaj úžasné, môj Pán a Spasiteľ.

Billy Graham Evangelistic Association

Pravý kresťanský pôst - 15. november

„A keď sa postíte, nebuďte jako tí pokrytci zamračení, lebo znetvarujú svoju tvár, aby bolo viditeľné ľuďom, že sa postia. Ameň vám hovorím, že už majú svoju odplatu. Ale ty, keď sa postíš, pomaž svoju hlavu a svoju tvár umy, aby nebolo viditeľné ľuďom, že sa postíš, ale tvojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.“ Mt 6:16-18 (preklad prof. Roháček)

Tak ako pokarhal ich dávanie almužny a modlitby, tak karhá aj ich pôst. Lebo to sú skutočne tri dobré skutky, ktoré zahŕňajú všetky ostatné dobré skutky: prvý, dávanie almužien, zahŕňa všetky skutky smerom k blížnemu. Druhý, modlitba, je vziať všetky možné potreby – spoločné, aj svoje vlastné – a predložiť ich Bohu. Tretí, pôst, je o premáhaní tela... Kristus týmito slovami nechce odmietnuť pôst ako taký, ani dovoliť, aby sa ním pohŕdalo, práve tak ako neodmieta dávanie almužien a modlitbu. Skôr potvrdzuje dávanie a modlitbu a učí, ako ich správne konať. Tak chce napraviť aj pôst, aby sa robil správne a so správnym postojom, ako sa má dobrý skutok konať... Sú dva druhy pôstu, ktoré sú dobré a hodné chvály. Jeden by sme mohli nazvať svetský alebo občiansky pôst nariadený úradmi, ako všetky ostatné rozkazy či nariadenia vlády nie je vyžadovaný ako dobrý skutok a služba Bohu. Lebo ja by som rád videl, a som pripravený poradiť a pomôcť k tomu, aby vládca alebo knieža vyhlásil zákonom jeden alebo dva dni v týždni, kedy sa nemá jesť alebo predávať mäso... Tiež by som rád videl, že nariadia ľudu, aby sa večer zdržiavali jedla a pitia, raz do týždňa alebo ako uznajú za dobré... Ale toto by mala byť občianska poslušnosť, podriadenosť vláde. Okrem takéhoto pôstu by mal byť spoločný duchovný pôst, ktorý by sme my kresťania mali zachovávať. A bolo by dobré, ak by sme dodržiavali takýto pôst niekoľko dní pred Veľkou Nocou, Letnicami a Vianocami... No nemali by sme z toho spraviť službu Bohu, nie preto, aby sme si tým niečo zaslúžili, alebo si uzmierili Boha, ale ako kresťanský výchovný prostriedok a zvyk pre mládež a jednoduchých ľudí, aby sa naučili zachovávať a rozlišovať obdobia cirkevného roka... Lebo tak to musí byť, že sa niekoľko významných sviatkov ľudu zdôrazní ako dni pôstu a hodovania, aby sa kázali a pripomínali hlavné udalosti Kristovho života a Jeho činy... Ale ani toto ešte nie je skutočný kresťanský pôst, ktorý má Kristus na mysli. Tým je zápas jednotlivca. Prebieha takto: Ak sa chceš naozaj kresťanským spôsobom postiť, nestačí, že vynecháš večeru. To je to najmenej dôležité. Naopak, pravý kresťanský pôst spočíva v tom, že ovládaš svoje telo a udržiavaš ho v miernosti. To sa nevzťahuje len na jedenie, pitie a spánok, ale aj na tvoj voľný čas, rôzne druhy zábavy a všetko, čo môže byť pre telo prospešné, čím sa o telo staráme a čím ho udržiavame. Pôst znamená odoprieť toto všetko telu len preto, aby sme telo ovládli a aby sa nám podriadilo, keďže písmo predpisuje dodržiavanie pôstu (3M 16:29) a nazýva ho trápením tela, aby si nenavyklo na zábavky a pôžitok... Každý kresťan sa musí pozrieť na seba: Keďže nie sme všetci rovnakí, nemôžeme zaviesť presné pravidlá, ale každý musí konať tak, ako vníma, že potrebuje ukázniť svoje telo. Lebo pravý pôst je namierený len voči túžbam a žiadostiam tela, nie proti jeho prirodzenosti... Musí sa diať vždy, keď je potrebné skrotiť telo a privyknúť ho, aby znieslo nepriazeň a dokázalo vydržať nedostatok, ak by muselo... Toto je aj cieľom známeho pravidla pre všetkých, ktoré má dodržiavať každý kresťan: Ži mierne, triezvo a disciplinovane, nielen jeden deň v roku, ale deň čo deň a po celý čas. Písmo to nazýva triezvy život (1Tes 5:6,8).

St. Louis ed., 7:518-527.

Úžasný Spasiteľ - 14. november

„Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych.“ (Lk 24:46)

Aká moc dokázala zmeniť kríž – nástroj krvavého mučenia – na najslávnejší a najobľúbenejší symbol zo všetkých? Rimania ukrižovali tisícky ľudí pred a po Kristovi. Keby Ježiš nevstal z mŕtvych, žiadny rozumný človek by neuctieval niečo tak hrozné a odpudivé, ako bol kríž pokropený Jeho krvou. Ježiš zapečatil odpustenie našich hriechov práve skrze zázrak Jeho zmŕtvychvstania.

Mŕtvy Kristus nemohol byť naším Spasiteľom. Zatvorený hrob by nikdy neotvoril nebesá. Keď Ježiš prelomil okovy smrti a vstal z hrobu, dokázal, že navždy porazil hriech. Práve vtedy Jeho obeť na Kalvárii splnila svoj účel. Boh prijal výkupné za moje a tvoje hriechy. Aleluja, aký úžasný je náš Spasiteľ!

Modlitba dňa

Pane Ježišu, vždy, keď hľadím na prázdny kríž, pripomeň mi Tvoje utrpenie a víťazstvo.

Billy Graham Evangelistic Association

Čo naozaj potrebuješ vedieť? - 13. november

„Keď sa rozodnilo, zhluklo sa niekoľko Židov a zaprisahali sa s kliatbou, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ Pavla nezabijú.“ (Sk 23:12)

Keby si mohol poznať celú svoju budúcnosť, chcel by si ju poznať? Keby si mal možnosť vedieť o všetkých zlých veciach, ktoré o tebe iní povedali, alebo o ich plánoch, ktorými ti chceli uškodiť, chcel by si o tom vedieť? Ja osobne nie, myslím, že by som bol veľmi sklamaný.

V Skutkoch, kapitole 23 čítame, že keď bol Pavol v rímskom väzení, „postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, Pavel; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme“ (verš 11). Pán navštívil Pavla, pretože vedel, že potrebuje mimoriadny Boží dotyk.

Pavol nevedel o tom, že niekde vonku je 40 mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú jesť ani piť, kým ho nezabijú. Nevedel o tom, pretože to nepotreboval vedieť.

V živote s Bohom to niekedy funguje podobne ako v armáde. Veliteľ svojim podriadeným hovorí len informácie, ktoré potrebujú vedieť, a v čase, kedy ich potrebujú vedieť.

Niekedy prichádzame k Bohu a vravíme: „Čo sa to v mojom živote deje?“

A Boh nám odpovedá: „To teraz nemusíš vedieť, ale v správnom čase ti všetko potrebné zjavím.“

Biblia hovorí: „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ (Rim 8:28)

Nie vždy rozumieme tomu, ako nám veci slúžia na dobro, ale vieme, že Boh nám v správnom čase zjaví všetko, čo potrebujeme vedieť. Dovtedy Mu jednoducho musíme dôverovať.

https://www.harvest.org