Zmenený zvnútra - 18. august

„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im:  Pokoj vám!“ J 20:19

Ovocie viery je pokoj – nielen pokoj, v ktorom žije človek navonok, ale aj ten pokoj, ktorý spomína Pavol v Liste Filipanom, keď hovorí v 4:7, že pokoj Boží prevyšuje každý rozum. A kdekoľvek sa vyskytuje tento pokoj nemal by byť a ani nemôže byť posudzovaný rozumom. Chceme to vidieť v evanjeliu. Po prvé,  učeníci sedia zamknutí a náramne sa boja Židov. Možno neodídu a nezabijú ich. Navonok sú v pokoji a nikto im neubližuje, ale vo vnútri je ich srdce nervózne a nemá ani pokoj ani pohodu. Pán vstupuje do ich strachu a úzkosti, upokojuje srdce a potešuje ich, aby sa viac nebáli –nezbavuje ich strachu tým, že odstráni nebezpečenstvo, ale upokojuje srdce, aby sa nebezpečenstva nebálo. Pretože Kristus neodstraňuje alebo nemení hnev Židov. Hnevajú sa a vyčíňajú ako vždy. Navonok ostáva všetko ako bolo. Avšak zmena nastala v srdciach učeníkov. Dostávajú takú odvahu a potešenie, že hovoria: „Videli sme Pána.“ Takýmto spôsobom Boh upokojil ich srdce, aby boli pevne veriaci a odvážni. Kvôli tomu sa už viac neobávajú náruživých Židov. Toto je pravý pokoj, ktorý skutočne upokojuje srdce a tíši ho – nie len v čase,  keď nás nepostretlo žiadne nešťastie, ale uprostred nešťastia, keď pred svojimi očami nemáme nič iné, len konflikt. A toto je rozdiel medzi svetským a duchovným pokojom. Svetský pokoj nastáva vtedy, keď je očividné zlo, ktoré spôsobuje konflikt, odstránené. Napr. keď nepriatelia obliehajú mesto, vzniká konflikt. Akonáhle však nepriatelia odídu, nastáva znova pokoj. To isté sa deje pri chudobe a chorobe. Kým ťa ťažia, nemáš pokoj; akonáhle však pominú a ty už nie si nešťastný, zrazu si vychutnávaš vonkajší pokoj a ticho. Ale tí, ktorí podstupujú vonkajšie zmeny, nie sú zmenení vo vnútri. Ostávajú zúfalí bez ohľadu na to, či zjavné nešťastie prítomné je alebo nie je – jediný rozdiel je, že ak prežívajú nešťastie, cítia svoje zúfalstvo a sú vystrašení. Ale kresťanský či duchovný pokoj mení okolité veci. Navonok nešťastie pretrváva – napr. nepriatelia, choroba, chudoba, hriech, diabol a smrť ostávajú prítomné, nezastavia sa a pokračujú v obliehaní – vo vnútri je však pokoj, sila a utešené srdce, takže srdce sa neobáva žiadneho nešťastia, preto sa stáva dokonca odvážnejšie a radostnejšie keď je nešťastie prítomné než keď absentuje. Preto je kresťanský pokoj taký druh pokoja, ktorý prevyšuje rozum a všetky zmysly. Pretože rozum nedokáže pochopiť iný pokoj ako je svetský a vonkajší pokoj. Nedokáže totiž pochopiť alebo poddať sa pokoju, ktorý existuje aj počas prítomnosti zla, ignoruje fakt ako človeka upokojiť a utešiť v čase nešťastia. Preto si rozum myslí, že zlo a pokoj nemôžu vzájomne existovať. Keď však prichádza Duch, zanecháva zjavné ťažkosti na svojom mieste, ale posilňuje človeka a mení bojazlivé srdce na nebojácne, mení nervozitu na odvahu, premieňa nepokojné svedomie na pokojné a tiché. Taký človek je smelý, odvážny a radostný zatiaľčo zvyšok sveta je vydesený.

St. Louis ed., 11:726-728.

Požiadavky duše - 17. august

„A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji…“

(Iz 58:11)

Duša si vyžaduje rovnako veľa pozornosti, ako aj telo. Vyžaduje spoločenstvo a spojenie s Bohom. Vyžaduje si uctievanie, pokoj a rozjímanie. Pokiaľ duša nie je denne sýtená a necvičí sa, potom slabne a scvrkáva sa. Ostáva nespokojná, zmätená a nepokojná. Veľa ľudí podľahne alkoholu za účelom zmiernenia plaču a prahnutia duše. Niektorí sa obrátia k novej sexuálnej skúsenosti. Ostatní sa snažia utíšiť prahnutie svojich duší inými spôsobmi. Nič okrem Boha nikdy úplne neuspokojí, pretože Boh stvoril dušu a bez Boha je nepokojná a v tajných mukách. Prvým krokom k Bohu je uvedomiť si svoju duchovnú chudobu. Chudobní duchom nemerajú hodnotu života pozemským majetkom, ktorý je dočasný, ale z hľadiska večných skutočností, ktoré pretrvajú navždy. Múdry je človek, ktorý otvorene vyznáva svoj nedostatok duchovného bohatstva a v pokore srdca volá: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“

Modlitba dňa

Ako na teba hľadím, môj Pán a Spasiteľ, dychtenie mojej duše bude uspokojené. Len Ty sám prinášaš stálu radosť.

Billy Graham Evangelistic Association

Pocta vernému služobníkovi, Billymu Grahamovi - 16. august

„Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!“ Mt 25:23

Zrejme ste zachytili, že pastor Billy Graham včera ráno vo veku 99 rokov odišiel domov, aby bol s Pánom. Pamätám sa, ako som s ním raz bol v Portlande (štát Oregon). Práve dokončil kázeň. Zišiel z pódia a šli sme k autu. Išiel som s ním späť do hotela – ľudia vytvorili špalier len z úcty voči tomuto Božiemu mužovi. Nasadli sme do auta a pohli sme sa. Billy sedel vzadu vedľa svojho syna Franklina. Jeho dlhoročný priateľ a poradca T. W. Wilson šoféroval; ja som sedel vpredu na sedadle spolujazdca.

Chcel som Billyho pochváliť za kázeň, otočil som sa a povedal: „Billy, dnes to bolo úžasné posolstvo.“

Pozrel na mňa tými oceľovo modrými očami a povedal: „Len evanjelium.“

Otočil som sa a pomyslel som si: „Áno!“ To som vedel, ale snažil som sa ho pochváliť. Potom som sa obrátil dozadu a povedal: „Veľmi sa mi páčila tvoja myšlienka, že Ježiš robí svedomie znovu citlivým.“

Odpovedal: „Áno, On to môže!“

Tomuto som sa naučil: Nedalo sa mu zložiť žiaden kompliment. Skĺzol po ňom ako voda kačke po chrbte.

Ako môže byť človek v postavení, v ktorom bol on, a nestúpne mu to do hlavy? Hovorí sa, že na to, aby si držal plný pohár, potrebuješ istú ruku, a Boh Billymu počas celého života zveril plný pohár zodpovednosti.

Billy rád len tak sedel, rozprával sa a bol bežným človekom. Zaujímal by sa o teba tak ako ty o neho – čo bolo pre mňa ťažké pochopiť. Prečo by sa pýtal na môj názor alebo chcel počúvať, čo hovorím? Billy bol stelesnením láskavosti, skromnosti a dobroty – či bol s prezidentmi a známymi ľuďmi alebo s čašníčkou, ktorá mu priniesla obed, alebo s človekom, ktorý ho na ulici spoznal a oslovil. Ako Ježiš – vždy sa zdalo, že má veľký záujem o jednotlivcov, a ja si myslím, že to bolo jedno z tajomstiev jeho úspechu.

Často hovorieval: „Som len vidiecky pastor.“ a hoci to môže vyzerať ako predstieraná pokora, hovoril o sebe len prostú pravdu. Boh ho výnimočne pozdvihol, aby sa stal pastorom prezidentov a ďalších svetových vodcov, aj evanjelistom celého sveta, no keď bolo všetko urobené a povedané, Billy patril k tým najpraktickejším ľuďom, ktorých poznám. On bol „len vidiecky pastor“, ktorého Boh vyzdvihol na úroveň, na ktorú sa dostalo len veľmi málo iných, ak vôbec niekto.

Myslím si, že spomedzi ľudí, ktorých som stretol, sa Billy Graham najviac podobal na Krista – hoci nebol bez ľudských chýb. Sám ich prvý priznával.

Billy Graham žil to, čo kázal – a kázal lásku. Miloval manželku Rút i svoju rodinu celým srdcom. Nevidel som manželov, ktorí by sa ľúbili viac ako  Billy a Ruth, aj keď mali svoje malé nezhody ako každý pár. Bolo kúzelné pozorovať, akým spôsobom sa k sebe správali. Ruth mu bola vo všetkom rovná, s veľkou duchaplnosťou a zmyslom pre humor, a bolo vidieť, že je s ňou rád.

Od jej smrti sa Billy túžil znovu s ňou stretnúť v nebi a počuť Pána povedať: „Správne, dobrý a verný sluha!

https://www.harvest.org

Vnútorný konflikt - 15. august

„Pýcha prichádza pred skazou a namyslenosť ducha pred pádom.“

(Pr 16:18)

Dávid, kráľ starovekého Izraela, sa ocitol uprostred chaotickej národnej situácie. Jeho kráľovstvo bolo rozdelené vnútorným konfliktom. Otrok nenávidel pána, pán nenávidel otroka. Ľudia obviňovali vládu a vláda obviňovala ľudí. Dávid sa obzrel okolo seba a zbadal, že každý človek sa považoval za dokonalého. Každý jednotlivec kládol vinu na ďalších jednotlivcov. Dávid vedel, že ak hriešna pýcha neprestane narastať, jeho národ sa duchovne zrúti. Vedel, že ekonomickú krízu, morálny rozklad či vojenskú porážku nevyhnutne predchádza duchovný úpadok. Dávid sa teda obrátil na Boha. Boží Duch mu zjavil, že duchovná tendencia jeho národa nemôže vzrásť vyššie než je duchovná úroveň jeho vlastného srdca. Takže padol na kolená v úplnej pokore a modlil sa: „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139:23-24)

Modlitba dňa

Pane, zbav ma hriechu pýchy a naplň ma pretrvávajúcou pokorou, keď si dnes budem robiť svoju prácu.

Billy Graham Evangelistic Association

Božie riadenie - 14. august

„Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.“ Kaz 3:11

Stalo sa vám už niekedy, že ste boli rozhodnutí, že niečo urobíte, pustíte sa do projektu, vezmete si určitú osobu alebo urobíte istú kariéru, a Boh vás nasmeroval inam?

Je veľa spôsobov, ako nás Pán vedie. Bolo by, samozrejme, milé zobudiť sa každé ráno s malým rozpisom na dverách, v ktorom by nám dával rozvrh dňa: O desiatej máš byť tu. O 11:46 máš byť tam. Bolo by to úžasné, ak by Boh rozplánoval celý deň a povedal nám, aké problémy nastanú, akým úlohám budeme čeliť, čo sa nás budú pýtať, aby sme mohli byť pripravení.

Boh ma však nikdy takto neviedol. Nikdy som nedostal denný rozvrh z neba, ale zistil som, že Božie riadenie prichádza ako výsledok krokov viery.

Pán má spôsoby, ako nám občas ukáže, že sme mimo Jeho vôle. Jedným z nich je nedostatok pokoja. Biblia nám hovorí: „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach“ (Kol 3:15).

Možno si spomenieš na určité situácie, možno vzťah, do ktorého si sa dostával, alebo miesto, kam si chodil, a mal si zrazu veľký nepokoj – takmer duchovnú triašku hlboko v tvojom vnútri. To možno Pán hovoril nie.

Niekedy sa stáva, že ťa Boh vedie inak, ako si ty zamýšľal. Boh má nielen svoju vôľu, ale aj svoje načasovanie každej situácie. Preto si chceme byť istí, že sme v Božej vôli, aj že postupujeme podľa Božieho načasovania.

https://www.harvest.org

Slová, s ktorými môžeš rátať - 13. august

„Nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom – hovorí Hospodin mocností.“ (Zach 4:6)

Po ukrižovaní, keď boli učeníci zúfalí, prehlásili: „A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael.“ (L 24:21) Vládlo medzi nimi utrpenie, zúfalstvo a tragédia. Život stratil svoj význam a zmysel. Keď sa však vzkriesenie stalo zjavným, život nadobudol nový význam. Malo to zmysel a dôvod.

David Livingstone raz hovoril k skupine študentov na Glasgowskej univerzite. Keď vstal, aby začal rozprávať, na svojom tele niesol známky afrických ťažkostí. Niekoľko chorôb pri približne 30 príležitostiach ho zanechalo vyciveného a na smrť ustatého. Jeho ľavá ruka, ktorú rozdrvil lev, mu bezvládne visela po boku. Po opise svojich skúšok a súžení povedal: „Chceli by ste, aby som vám prezradil, čo ma podporovalo celé tie roky exilu medzi ľuďmi, ktorých jazyku som nerozumel a ktorých postoj ku mne bol vždy neistý a často nepriateľský? Bolo to toto: ,Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.‘ Všetko som stavil na tieto slová a oni ma nikdy nesklamali.“

Modlitba dňa

Vďaka Tvojej láske nie som nikdy sám. Ďakujem Ti, môj Pán a Spasiteľ.

Billy Graham Evangelistic Association