Abrahám – človek, ktorý žil vierou.
Abrahám poslúchol, že má vyjsť z Cháránu a nasledovať Boha do novej krajiny, ktorú nepoznal. Toto je metafora aj pre náš život. Pokiaľ aj my nevyjdeme zo starej krajiny nášho života, nikdy neprídeme k viere, akú mal Abrahám a nikdy nevstúpime do toho nového, čo má aj pre nás Boh pripravené.
Abrahám by nikdy nespoznal zasľúbenú zem, pokiaľ by nevyšiel z tej starej. Vyjsť z Cháránu znamenalo vyjsť zo starého spôsobu života. Tam si žil tak ako každý iný. Žil hodnotami a kultúrou svojho okolia. Ale keď poslúchol Boha, to staré zanechal a zostalo mu len dôverovať Bohu v tom, kam ho povedie.
Abrahám poslúchol Boží hlas, keď ho Boh zavolal. Boh povedal Abrahámovi: Vyjdi… a on odišiel, ako mu prikázal Hospodin… (1M 12:1,4)
Viera ako poslušnosť
Boh povedal a Abrahám poslúchol. Viera a poslušnosť sú v Biblii často zameniteľné pojmy. Mohli by sme povedať o Abrahámovi, že uveril Bohu, ak by bol zostal v Cháráne? Isteže nie!
Abrahám bol človek, ktorý vierou žil. Ak by sme o ňom povedali len, že „mal“ vieru, nevystihuje to podstatu veci. Jeho viera nebolo „niečo“, čo je niekde uskladnené. O jeho viere vieme len vďaka tomu, že sa prejavovala. Keď začal baliť kufre a odchádzal z Cháranu, neostalo to pred nikým utajené. A iste prišli aj otázky: „Kam ideš? A prečo odchádzaš?“ Nepoznáme obsah ani rozsah týchto dialógov, ale Abrahám prejavil svoju vieru verejne v konkrétnej poslušnosti voči Bohu.
Viera ako dôvera
S poslušnosťou ide ruka v ruke aj dôvera. Tá poslušnosť nevyplývala z Abrahámovho strachu z Boha, ale z jeho dôvery voči Bohu. Boh Abraháma z Cháranu nevyháňal, ale ho povolal do niečoho nového. Abrahám Bohu uveril! Spoľahol sa na Jeho slovo!
Aj naša viera, pokiaľ sa neprejaví poslušnosťou a dôverou voči konkrétnemu Božiemu slovu, nie je skutočnou vierou. Aj nás Boh volá, aby sme vykročili zo starého spôsobu života, z toho, čo nám je tak dôverne blízke, bezpečné a známe, aby sme sa vydali tam, kde nám zostane len dôvera v Boha.
Ten starý svet, ktorý Abrahám opustil, bol svet pohanský, svet bezbožný. Mali tam síce mnoho bohov, neboli to ateisti, ale nepoznali Hospodina.
Aj nás ten istý Hospodin volá, aby sme vyšli zo sveta bez Boha, zo sveta, kde je Boh nepoznaný a kde sa s Ním nepočíta, k životu, kde sme odkázaní úplne na Neho.
Viera ako trpezlivosť
Abrahám poslúchol a uveril Božiemu sľubu. Boh mu sľúbil, že ho nesmierne požehná. A šli roky, a to, po čom Abrahám najviac túžil, sa stále neuskutočňovalo (narodenie potomka, 1M 12:2). A to je viera. Držíme sa toho, čo Boh sľúbil, aj keď to nevidíme. A v tej dôvere v Boha vytrvajme. A tak spolu s vierou kráča aj trpezlivosť.
Záver, ktorý má pokračovanie
Navrhujem, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Predlož v nej Bohu to, čo je aktuálne pre Teba. Potrebuješ viac Bohu dôverovať? V niečom Ho viac poslúchať? Alebo sa cvičiť v trpezlivosti? Viera, ak sa nepretaví do konkrétnych rozhodnutí a krokov, zostane len mŕtvou teóriou. Sme v advente a advent nás pozýva, aby sme na Božie pozvanie zareagovali.
