Sadol som si do kaviarne, aby som písal zamyslenia do „Tesnou bránou“. Bola tam príjemná atmosféra a hrala príjemná hudba. Spoznal som, že spieva Amy Winehouse. Aj keď som jej album nikdy nepočul, jej hlas je charakteristický. V kaviarni to znelo skvele.
Škoda, že sa upila k smrti. Škoda, že ľudia, ktorí majú talent, ho namiesto požehnania použijú na svoju skazu. Ako keď Adele povedala, že radšej príde o svoj hlas, akoby mala prestať fajčiť.
Som rád, že napr. Peter a Ján svoj dar – vieru nezahodili. Odvážne hlásali Krista v prostredí, ktoré bolo nebezpečné. Veď ich za to aj zavreli. Ale oslovili tisíce ľudí. Dokonca ani nepriatelia na nich nevedeli nájsť nič také, za čo by ich naozaj mohli odsúdiť. Čudovali sa, že títo neučení, prostí ľudia majú takú odvahu.
Možno nepotrebujem veľa.
Iba odvahu.
A aj moju jednoduchosť a neučenosť si Boh použije.
Veď načo sú dobrí všetci talentovaní, obdarovaní a sofistikovaní, keď sú zbabelí, alebo svoje dary zahodia?
Možno, keď Božie kráľovstvo nerastie, nie je to kvôli tým druhým.
Ale kvôli nám, že nerobíme nič.
