Prvý mesiac nového roka je za nami. Niektorí si pred mesiacom dali novoročné predsavzatia. Čo z nich zostalo do dnešného dňa? Ak sa vám darí, blahoželám. A povzbudzujem – len tak ďalej. Ale ak sa vám nedarí… Čo s tým?
Nicky Gumbel hovorí o svojej skúsenosti s fitness centrom, kam chodieva. Po Novom Roku vraj vždy rozširujú svoje kapacity, aby zvládali nával nových záujemcov o cvičenie. Vytiahnu zo skladov cvičebné náradie a urobia improvizované telocvične aj z chodieb a ďalších priestorov. Po týždni – dvoch sa však všetko vráti späť do normálu. Náradie odpracú do skladov, lebo počet záujemcov o cvičenie dramaticky klesne. Tak silné boli tie predsavzatia…
V Čechách si podľa jedného prieskumu 42% ľudí dáva novoročné predsavzatia. Ale väčšina z nich ich aj tak nedodrží. Niektorí to vedia už vo chvíli, keď si ich dávajú (15%), niektorí vydržia pár dní, niektorí pár mesiacov a len 10% viac ako rok. Podľa iného prieskumu, 62 % mileniálov sa v minulosti podarilo splniť len niektoré predsavzatia. Všetky sa podarilo splniť len 6 % z nich. Naopak, 16 % mileniálov sa nepodarilo splniť ani jedno zo svojich predsavzatí, ktoré si v minulosti dali.
Má zmysel si dávať predsavzatia, keď tak často nevedú k ničomu alebo vedú do ničoty?
Asi 5x v Biblii sa spomína, že si Boh niečo predsavzal*. Vždy to je v zmysle Božieho zámeru alebo plánu s človekom. Na mnohých ďalších miestach sa v Biblii píše o Božích zámeroch, úmysloch či plánoch s človekom. Boh nekoná náhodne. Boh má zámer i plán. Má stratégiu i taktiku. Ak Bohu stojí za to stanoviť si cieľ a definovať plán, o čo viac by sme to mali v živote robiť my! Byť Božím obrazom znamená nežiť náhodne, ale mať určitú predstavu, plán. Samozrejme, vždy by sme mali v pokore uznávať, že naše plány nedosahujú kvality Božích plánov, a že naše plány sa môžu naplniť, len „ak Pán dá“ (Jk 4:13-15). Ak však nemáme v živote žiaden zámer, žiadnu predstavu, žiaden plán, tak sú naše predsavzatia len snami, vzdušnými zámkami bez reálneho podkladu. Niekedy sa zdá, že ľudia bez viery v Boha si potrebu plánovania uvedomujú viac ako tí, čo by mali vo svojom živote zrkadliť Boží plán!
Mať nedokonalý plán, ktorý som ochotný opravovať, je stále lepšie ako nemať žiaden plán. Ak ti novoročné predsavzatia nejakým spôsobom pomáhajú posúvať sa v živote dopredu, tak si ich kľudne dávaj bez ohľadu na to, čo hovorí okolie. A ak sa ti ich nedarí doodržiavať dokonalo, nevzdávaj sa. Kľudne pokračuj nedokonalo. Dokonalý je len Jeden – Boh.
Ja si dávam predsavzatia (hoci to tak nenazývam), bez ohľadu na čas roka. Keď objavím nejakú vec vo svojom živote, ktorú potrebujem budovať, meniť alebo sa jej zbaviť, tak sa snažím s tým urobiť niečo hneď. Nie vždy som bol taký. Naučil som sa však, že je lepší malý krok vpred dnes ako neuskutočnených 100 krokov zajtra. Je lepšie ísť dopredu pomaly, hoci aj nedokonalo a s omylmi, ako prešľapovať na mieste alebo ísť zlým smerom… Ak zostanem stáť alebo idem zlým smerom, určite nedôjdem do cieľa. Alebo len náhodou, alebo oveľa dlhšou cestou… Ak pôjdem správnou cestou, tiež nemám istotu, že do cieľa dôjdem. Ale mám aspoň nádej. Som človekom s nádejou a kráčam cestou nádeje.
Ak ťa novoročné predsavzatia depcú, tak nájdi iný spôsob, ako pracovať na svojom raste. Najhoršia možnosť je nerobiť nič a uspokojiť sa s tým, kto som, aký som a kde som. Tu na zemi ešte nie sme v cieli. Neísť dopredu znamená nedôjsť do cieľa. Minúť cieľ – to je presne to, čo znamená v gréčtine slovo hriech (hamartia). Áno, žiť len tak, náhodne, bez cieľa, bez poslania, to všeto je hriech. Keď má Pán Boh zámer s tvojim životom, je hriechom, je minutím sa cieľa, tento plán neobjavovať.
