Cestu do Nemecka na kongres Gnadaueru sme so Stanom využili aj na iné ciele.
V piatok sme cestovali ďalej, cca 350 km na západ do mestečka Huckeswagen. Funguje tam organizácia, ktorá pracuje s bývalými väzňami.
A práve kvôli práci s väzňami sme tam išli.
V súčasnosti máme tím skvelých dobrovoľných spolupracovníkov, ktorí majú srdce pre tých, ktorí sú na okraji spoločnosti.
Dlhú dobu sme však mali problém. Nemali sme kam umiestniť tých, ktorí boli evanjeliom zasiahnutí a opúšťajú väznicu.
Pred niekoľkými mesiacmi sme sa ale so Stanom Gurkom dohodli, že do ich „Domu na pol ceste“ budú takýchto ľudí od nás prijímať.
Tak sme sa v Nemecku boli pozrieť a počúvať ako pomáhajú takýmto ľuďom iní.
V organizácii v ktorej sme boli, pomáhajú bývalým väzňom veľmi zaujímavým a zároveň ťažkým spôsobom. Starajú sa hlavne o mladých ľudí, takých, ktorí sa do väznice dostali kvôli drogám, alkoholu, hracím automatom, alebo iným veciam.
Vytvárajú „rozšírené rodiny“, v ktorých mladí, bývalí väzni žijú. V praxi to znamená, že nájdu rodinu, ktorá je ochotná otvoriť svoju domácnosť pre dvoch, troch mladých ľudí, ktorí s nimi začnú niekoľko rokov bývať. Proste sa stanú členmi domácnosti. Zistili, že terapie a rôzne prístupy síce pomáhajú človeku, ale nový domov, ktorý takýmto spôsobom mladý človek získava, ho úplne mení.
Obidvaja ľudia s ktorými sme sa stretli, a ktorí túto organizáciu vedú, takto otvorili svoju rodinu bývalým väzňom na dlhé obdobie. Jeden na 13 a druhý na 16 rokov.
Bývalí väzni tam spolu s nimi žijú, pracujú a odborne a duchovne rastú.
Dobrovoľníci z organizácie chodia hovoriť evanielium aj ďalším ľuďom do väzníc.
Ponúkajú novú šancu, nový začiatok.
