Na začiatku pôstneho obdobia som napísal pár myšlienok k tomu, ako zmysluplne prežiť pôst. Ľudia, ktorí praktizujú nejaké duchovné disciplíny, tak si na začiatku pôstu naplánujú, ako pôst strávia. Niekto sa zriekne jedla, niekto určitej aktivity, prípadne inú aktivitu pridá (modlitbu, čítanie Písma). Je to naše dobrovoľné rozhodnutie.
Ale teraz je zrazu všetko inak. Do pôstu sme boli akoby dotlačení. Nedobrovoľne.
Zrazu žijeme zo dňa na deň vo svete, kedy mnohé z toho, na čo sme sa tešili, jednoducho nemôžeme. Nemôžeme sa stretať s priateľmi. Nemôžeme cestovať. Nemôžeme ísť do dobrej reštaurácie. A dokonca sa musíme obmedzovať aj doma. A po čase sme už znudení aj z pozerania seriálov či pobývania na sociálnych sieťach.
Prečo sme zrazu roztrpčení, že sa musíme veci vzdávať, keď sme si aj tak nejaký ten pôst plánovali?
Nemáme radi, ak strácame kontrolu nad vecami. Nemáme radi, ak nám niekto či niečo iné diktuje podmienky. A tak súčasná situácia odhaľuje, ako veľmi sme viazaní na mnohé veci. Prečo sa niečoho nevieme vzdať?
Každá kríza je aj príležitosť! Nie je toto príležitosť na naozajstný pôst? Tí, ktorí sa trenovali v disciplíne, ktorí sa trénovali aj konkrétne v pôste a odriekaní, aj keď nemuseli, pre tých je ľahšie zvládnuť súčasnú situáciu.
Ale ak sme sa aj netrénovali, tak zoberme túto situáciu ako príležitosť sa niečo nové naučiť. Nevybrali sme to, ale aj nedobré a nedobrovoľné veci nám môžu poslúžiť na dobré. V čom konkrétne sa môžem trénovať?
-
Uč sa byť sám. V tichu. Len Ty a Boh. (Vlastne, nikdy nie si celkom sám.)
-
Uč sa byť v kontakte s druhými aj počas izolácie a byť pre nich užitočný.
-
Rozjímaj nad Božím slovom. Svoje pozorovania si zapisuj.
-
Spomaľ tempo. Nemusíš stihnúť všetko ako obvykle. Ale rob to, čo je naozaj dôležité.
-
Zníž konzum. Uskromni sa. Nezaťažuj svojimi neprimeranými požiadavkami druhých.
-
Modli sa. Urob si modlitebný zoznam. Zapoj sa do modlitebnej reťaze. Alebo ju zorganizuj.
-
Čítaj knihu.
Určite si vieš doplniť aj ďalšie.
Boh nepotrebuje tvoj pôst. Potrebuješ ho ty. V pôste spoznávame Boha inak. V pôste spoznávame aj seba inak. Nie je to vždy príjemné. Ale o čo ide? Aby sme prežívali len príjemné chvíle? Alebo skôr o to, aby sme budovali vzťah s Tým, ktorý sa vzdal pre nás všetkého?
