Tomáš nemá rád pórovú polievku.

Minule však nemal na výber. Ochutnal a povedal, že až taká zlá nie je.

Zistil, že nie pór, ale verzia pórovej polievky zo školskej jedálne mu nechutí. Začali sme sa o tom rozprávať:

Nie je to tak, že ľuďom ani tak nevadí Ježiš a kresťanstvo, ako tá verzia Ježiša a kresťanstva ktorú predstavujeme? Veď existuje niečo krajšie ako zmierenie, odpustenie hriechov, láska ktorá sa obetuje, nádej a sláva, ktoré nás čakajú?

Problém možno nie je v tom, že ľudia nechcú byť ako Ježiš, ale že nechcú byť ako my. Možno to ako sa rozprávame, správame k sebe, stretávame, aké máme tváre, až tak, ako si myslíme Ježišov charakter a slávu neodzrkadľuje.

Niekto raz povedal: Rozprávať o vzrušujúcom, nádhernom evanjeliu nudným, nezúčastneným spôsobom je hriech.

Keď sa z nás svedectvo, služba, netlačí von tak, že to nevieme zastaviť, nie je chyba niekde v našom vnútri? Neochladli naše srdcia?

Nie je radostné, živé vnútro viac než všetky možné misijné stratégie?

P.S. Tomáš študuje právo. Dúfam, že ma za použitie tejto fotky nezažaluje.