Čas s dieťaťom
Písal som už o tom, prečo je dôležité nezanedbávať rande s manželkou (manželom) aj po rokoch spoločného života. Podobne dôležitý je aj čas s deťmi. S každým individuálne. Toto som tiež v istom období zanedbal. Je to dôležité zvlášť, keď máte viac detí. Ale chybu môžete spraviť aj pri jednom.
Keď boli deti malé a manželka bola na materskej dovolenke, tak bolo prirodzené, že sme spolu jedli. Kedykoľvek som prišiel domov, boli sme spolu. Neriešili sme deň ani hodinu. Ale keď manželka nastúpila do práce, tak sa veľa vecí zmenilo a my sme si to neuvedomili. Dynamika rodinného života bola iná a my sme boli radi, že to nejako zvládame. Však deti boli aj tak ešte stále malé a mali sme sa čo obracať. A nestanovovali sme si nejaké zvlášť priority ani plány. Áno, čítal som o tom v knižkách a dokonca aj počul príklady zo života niektorých mojich známych a priateľov. Väčšinou to boli ľudia z USA, a tak som na to pozeral tak trochu cez prsty.
Jednoducho to nebolo v našej krvi. Naši rodičia tak nerobili, nevideli sme také príklady veľmi vo svojom okolí. Nedošlo nám to, aké to je dôležité. Kedysi, keď celé rodiny robili spolu na poli alebo v remeselnej dielni, ktorá bola hneď pri dome, tak nemuseli rodiny veľmi riešiť čas spolu. Boli spolu stále, pri práci i zábave. Ale život sa zmenil. Je potrebné, aby sme na to reagovali aj v našich rodinách.
Mal som s odstupom času rozhovor so svojimi staršími synmi. V oboch rozhovoroch sme prišli k tomu, že ak by bolo niečo možné zmeniť z minulosti, tak by to bola určite aj táto vec. Jeden z nich to vyjadril: „Oci, venoval si sa nám. To nemôžem popierať. Ale bolo to podľa toho ako to tebe vyhovovalo, nie ako sme my potrebovali.“ Inými slovami, keď mi na to vyšiel čas, tak som sa im venoval. Alebo keď už bolo treba niečo hasiť. Ale nemal som v tom plán ani systém. Bolo to skôr náhodilé.
Minulosť už späť nevrátim, ale odvtedy si dávam do kalendára už vopred čas so svojimi deťmi. Nejde nám to už tak ľahko, lebo sa to učíme pomerne neskoro.
Poznám priateľa, ktorý má ešte malé deti a má takýto čas pre každé svoje dieťa zvlášť. Fandím mu a podporujem ho v tom. Je to silná investícia do budúceho vzťahu.
Ak o tom uvažuješ, neváhaj a začni hneď. Otvor si kalendár a napíš si tam dôležité stretnutie – so svojim dieťaťom. Ak to robíš, vytrvaj.
Ak sa chceš podeliť o svoju skúsenosť, napíš mi na ondrej@evs.sk alebo diskutujme na Facebooku EVS, kde je tento článok zdieľaný.
Zverejnené: 8. marca 2020
Súvisiace články
Ondrej Kolárovský
komunikátor, riaditeľ thinktank EVS
Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na LTSP v USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca na ev. gymnáziu. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky. Je šťastne ženatý a má 4 deti. Rád premýšľa o viere, živote a spoločnosti.
Posledné blogy
Chcemviac články
Idea-list.sk
CHCEMVIAC — Viac ako dáva tento svet… Načerpaj. Nechaj sa inšpirovať. Chceš rásť vo viere? Hľadáš odpovede na dôležité životné otázky? > Toto je miesto pre teba.
- #137 — Ako sa zmeniť?by EVS on 27. októbra 2026 at 17:30
Ako sa stať lepšou verziou samého seba? Čo sú tie zápasy, ktoré bojujeme? Ktorý je ten, čo skutočne rozhoduje? Rozprávajú sa Slavomír Slávik a Martin Viglaš.
- Ako vyriešiť vo vzťahoch väčšinu konfliktovby Jon Bloom on 26. októbra 2026 at 6:00
Málo vecí z nás vysaje viac radosti, sú emocionálne náročnejšie a tak rozptyľujú našu dušu ako konflikty vo vzťahoch. Málo vecí spôsobí v živote toľko spúšte a skazy ako konflikty vo vzťahoch. A pritom sa dá toľkým z nich vyhnúť.
- Ty pomáhaj!by Jaroslav Petro on 25. októbra 2026 at 8:30
Keď vidíme biedu nejakého človeka, veľa krát premýšľame, kto by mu mal pomôcť? Žijeme v spoločnosti v ktorej sme si zvykli na mnohé inštitúcie, ktoré sa majú starať a pomáhať ľuďom v núdzi. Máme hasičov, záchranárov, lekárov, rôzne organizácie, ktoré sa starajú o chudobných, sociálny štát podporuje mnohé znevýhodnené skupiny… Je toho tak veľa, že v máloktorej situácii nás napadne, že pomôcť máme my osobne, že je to naša zodpovednosť, naša povinnosť. Je to ozaj tak, že pomáhať majú len tí druhí? A čo my? My sa máme starať iba o seba?
- Buduješ alebo búraš?by Greg Laurie on 21. októbra 2026 at 7:30
Počul som o mníchovi, ktorý vstúpil do kláštora a zložil sľub mlčanlivosti s výnimkou, že každý rok mohol povedať dve slová. Keď prešiel prvý rok, zavolali ho do kancelárie opáta, aby vyslovil svoje dve slová. Mních povedal: „Tvrdá posteľ.“
- Co pěstujeme?by Michal Klus on 18. októbra 2026 at 7:00
V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil. Mk 8:1–9











